Pohronský Inovec – chata pod Inovcom

Pohronský Inovec je relatívne málo navštevované a málo známe pohorie. Leží v tieni svojich blízkych susedov Štiavnických a Kremnických vrchov a pohoria Tríbeč. Dominantou pohoria je vrchol Veľký Inovec s výškou 901 m. Z vrcholu sa otvára výhľad na Štiavnické vrchy a do Podunajska. Na vrchol vedie viacero turistických chodníkov zo všetkých svetových strán. 

Pokračovať v čítaní “Pohronský Inovec – chata pod Inovcom”

Slepý vrch

Slepý vrch (543,9 m) je naoko bezvýznamný kopec v Malých Karpatoch. Najvyšším v podcelku zvanom Orešanské vŕšky. Pre jeho zdanlivú bezvýznamnosť naň nevedie ani značený turistický chodník. Najbližšie značené miesto je Orešanské sedlo na žltej turistickej značke spájajúcou Dolné Orešany a Majdán. Slepý vrch má však veľký význam pre paraglajdistov. Za priaznivej termiky ich poletujú nad Orešanskými vŕškami desiatky. Už len pre zábavu sledovať paraglajdistov pri štarte sa na Slepý vrch oplatí vystúpiť. Z odlesneného vrcholu  je perfektný výhľad. Ako sa u nás na Trnavsku hovorí “vidzet odtál až do Márie”. A to už je dosť ďaleko.

GPS: 48.458167, 17.412728


Tapeta na stiahnutie
Vo vrcholových partiách Slepého vrchu rástli 8. marca snežienky a na povrch sa dral medvedí cesnak. Stiahnite si pre radosť tapetu na PC a do mobilu.

snezienka

Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
Je rastlina z čeľade Amaryllidaceae. Z cibule vyrastá stvol a dva listy. Stvol nesie biely kvet s intenzívnou vôňou. Kvitnutie prebieha od marca do apríla, plodom je tobolka. Rastlina je jedovatá – obsahuje alkaloidy. Najjedovatejší časťou je cibuľa. Konzumácia vyvoláva hnačku a zvracanie.

Zdroj: Wikipedia

[dm]18[/dm]

Odporúčaná mapa:

  • VKÚ Harmanec č. 128, Malé Karpaty – Záruby

Moje skúsenosti s HARPYOU PRALESNOU

Je tomu 5 rokov, čo som na podnet slovenských ochranárov okolo Jana Korňana, Blažky a Tóna Sedlákovcov a Meďa Maceka, podnikol prvú výpravu do venezuelskej Imataky. Profesionáli  a zároveň nadšenci zoskupený okolo nášho orla skalného a projektov okolo jeho ochrany ako aj okolo záchrannej stanice zvierat z prírody Zázrivá sa vtedy rozhodli, že by sa patrilo pozdraviť najväčšieho z rodiny orlov,  jej veličenstvo  kráľovnú – harpyu pralesnú. O majestáte kráľovnej hovorím preto, lebo u dravých vtákov sú samice vždy väčšie ako samci.

Táto harpya je najväčšia z dravých orlov na svete a podobne ako orol korunkatý  z konžského pralesa, opičiarka z Filipín a samozrejme euro-ázijsko-severoamerický orol skalný patria do elitnej svetovej rodiny orlov. K nim sa nerátajú rybožravé orliaky ako americký symbol – orliak bielohlavý, orliak jasnohlasý z Afriky a úplne najväčší kamčatský orliak. Udatnosťou agresívnejším orlom ich bratranci rybári však vôbec nemôžu konkurovať. Je to dané samozrejme lovom zvere, ktorá môže zraniť predátora ďaleko ľahšie ako rybožravého orliaka nejaká ryba.

Z tohto dôvodu majú tieto harpye zadný pazúr najdlhší zo všetkých lietajúcich vtákov a dosahuje dĺžku medvedieho pazúra, čo je 9 centimetrov.  Harpya loví okrem opíc najmä lenochody, pásavce, hady, túlavé psy, leguány a vtáky, teda aj papagáje. Svojím, jastrabovi podobným, štýlom lovu a tvarom krídiel je na to výborne stavaná. To je krátko k predstaveniu harpye.

Mňa, ktorý sa vo Venezuele vďaka svojej cestovke CK Anakonda, vyskytujem pomerne často, dlhší čas provokovala myšlienka k návratu. Stačilo aktualizovať kontakty, nájsť si čas a vyraziť. Harpye žijú v trópoch, teda nemajú vyhranené hniezdne obdobie. Obdobie dažďov im nevadí ani pri hniezdení, ktoré ostatne je najdlhšie zo všetkých vtákov. Od znášky po osamostatnenie mladého trvá až tri roky, čo je najdlhší proces vo vtáčej ríši.

Po príchode som sa dozvedel, že v najbližšej oblasti je 12 hniezd väčšina je momentálne neaktívnych. Na dvoch sa zahrieva znáška (čo trvá až 93 dní) a na dvoch sú mláďatá, ktoré už lietajú. Ideálne by bolo mláďatá, ktoré sú ešte v páperí, lebo tie vyžadujú neustálu prítomnosť aspoň jedného z rodičov. Je tu aj také ale hlbšie v pralese.

Najímam si motorkára a vyrážam k hniezdu kde sme boli s našimi “orliarmi” pred 5 rokmi. Je to práve to hniezdo, kde bol natočený skvelý dokument BBC o výchove mláďaťa harpye od jeho narodenia až po osamostatnenie. Zvítavam sa zo starým kamarátom Rafaelom, ktorý si z hliny práve stavia ekologický dom. Chystá si dokonca ekologické jamy, kde mu bude zahnívať organický odpad a fekálie, čo produkuje metán. Číňania, ako mi vravel, takto produkujú plyn pre kuchynské účely v miliónoch domácnostiach. Osvietený človek, vo Venezuele, kde energie sú takmer grátis, to je tu úplne nevídané. Nepoznám krajinu, kde by sa totiž plytvalo energiami viac ako tu. Klimatizácie prechladzujú autobusy, hotely, byty tak, že sa okná rosia zvonku. Vodiči vôbec nevypínajú motory a bežne tu jazdia autá krížniky z amerických 70-tich rokov so spotrebou od 25 litrov. Veď čo, keď plná nádrž je asi 7x lacnejšia ako fľaška balenej vody. Toto sa však netýka Rafaela. Pochádza totiž z veľkého mesta Maracay a zhonu a hluku je presýtený. Keď vláda pred rokmi ponúkala pralesné pozemky pre založenie farmy, prihlásil sa. S rodinou sa presťahovali o stovky kilometrov na východ, kúpili dom v mestečku, asi 15 km od pridelených  pozemkov.  Z 80 hektárov panenského pralesa odlesnil len 10. Pre jeho 12 dobytkov mu to úplne stačí. Nechce krútiť biznis. Nikdy nepodľahol ani loveckej vášni a nechodil loviť v okolí, čo je tu všade národný šport.

Hniezdo poblíž Rafaela je pár minút od finky, ako sa tu nazývajú tieto farmy. Je momentálne prázdne. Škoda, lebo oproti  nemu filmári postavili oceľovú pozorovaciu vežu. Rafael však orlí pár občas pozoruje v okolí, čo je dobré znamenie, že si hniezdenie zopakujú práve tu. Hniezdo je totiž na famóznom strome sejba, akoby vystrihnutom z filmu Avatar. Sejby sú obry pralesa a výrazne vyčnievajú nad okolitú pralesnú krajinu, čo harpyi mimoriadne vyhovuje. Vyhovovalo to aj nám pred 5 rokmi, lebo nič nebráni vo výhľade do hniezda. Rafaelovi odovzdávam pozdravy od Slovákov a ochranárske tričko s orlom skalným a fotím si náš starý plagát zo záchrannej stanice Zázrivá, čo to naši vtedy zanechali na stene.

Pokračujeme na vedľajšiu finku. Jej vlastník je Bernal. Po zvítaní mi ukazuje mapu s nadpisom Harpy eagle study area. Je plná červených krúžkov. Tie značia registrované hniezda. Bernal je bývalý vášnivý lovec. V jeho chladničke predtým nikdy nebolo prázdno a dlhý by bol výpočet druhov, ktoré z pasie lovil. Pred 17 rokmi sa dostal do kontaktu s ochranármi, ktorí  pracujú na ochranárskom projekte Harpya cez 23 rokov. Toto ho nadchlo a dnes je práve on veľmi dôležitý lokálny článok popularizácie ochrany v kraji. Bernal sa balí na robotu a bude mi  sprievodcom najbližšie dva dni. Nik nepozná kraj lepšie ako on. Cestou stretávame domorodca, ktorý práve dokončil nepeknú robotu. Najprv lapil veľkú leguániu samicu, ktoré sú v tomto období pomalé, lebo sú plné vajec. Bez milosti jej za chrbtom zväzuje vzájomne dlhé prsty na nohách, tak, že jej ich vlastne poláme. Takúto živú konzervu si odnesie domov a keď budú mať chuť na praženicu, tak ju jednoducho zaživa rozpárajú a spotrebujú. Videl som pred rokmi v Kolumbii 2 naložené somáre desiatkami takto umučených leguánov. Smutná podívaná, ba dúfal som, že sa mi to nezopakuje.

Prichádzame do Bernalovho domu v mestečku. Za domom má voliéru, v ktorej sa 2 mesiace doliečuje postrelený harpyí samec. Majú ho na svedomí zlatokopi z neďalekej oblasti. Čoskoro bude však fit.

Ráno prichádzajú dohodnutí motorkári. Blatistými cestami medzi farmami a zbytkami pralesa odchádzame len asi 40 minút k finke La Bota. Za farmou s dobytkom sú ešte veľké priestory pralesa. Bohužiaľ, mašinéria odlesňovania sa nezastavuje. Mäsožravci všade na svete by si mohli uvedomiť, že svojou stále sa zvyšujúcou spotrebou, prikladajú polienka pod oheň globálnej skazy úžasnej Amazónie a prírody ako takej. Veď práve susedná Brazília vyváža hovädzie a sóju na výrobu kŕmnych zmesí do Európy práve z odlesnených oblastí. Vôbec tu neplatí, že pralesy sa rúbu kvôli drevu. Ťažba dreva, je zlomok. Stromy s hrúbkou nad 70 cm na drevárske účely sú v mnohodruhovom pralese málo zastúpené.

Prichádzame na novú čistinu veľkosti dvoch hektárov. Pred nedávnom, už počas hniezdenia harpyí ju za týždeň vytvorili dvaja chlapi a velikým  strojom, skrajprom, ktorý prales zhŕňa na kopu jak zápalky. Tam sa to nechá uschnúť a časom sa zapáli. Zasejú sa africké druhy tráv a keď sa tráva zakorení, nastúpia kravy. Vegetácii sa tu darí výborne, kravy pastviny hnoja, takže na rozdiel od polí na odlesnenej pralesnej pôde sa nevyčerpávajú. Vďaka Bernalovi sa mašinéria zastavila len 10 metrov od stromu s hniezdom. Mláďa už má kompletne svetlé perie, oproti výrazne tmavším rodičom.

Dnes mladý samček nemá dôvod trénovať lietanie, lebo v hniezde už má od včera veľkého vrešťana. Po hodine priletel na chvíľu samec a neskôr, keď som sa skrýval pred dažďom aj očakávaná veľká samica. Priniesla mladého pásavca a v okamihu bola preč. Mláďa na hniezde fotíme zo všetkých strán ale rodičia sa už neukázali. Je zaujímavé, že vrešťany  sa ozývajú z neďalekých priestorov a malpy kapucínske si migrujú lesom len sto metrov od hniezda svojho úhlavného nepriateľa. Vie sa totiž, že rodičia v okolí hniezda nelovia. Nechávajú posilniť populáciu opíc pre budúcnosť, kedy sa ich mláďa zažne učiť loviť práve na nich.

Ďalší deň vyrážame k inému hniezdu. Cestou míňame mega finku, ktorá má vraj 2 hniezda a 20 000 kusov dobytka. Na pahorkoch s dobrým výhľadom zastavujeme, aby som nezabudol vnímať krajinu. Občas. V pozadí pastvín sú však stále aj priestory. Cez pastviny prelietajú veľké tetrovy zvané Aruko. Stále zastavujeme a pozorujeme sokoly, ďatle, kačky, husi. Po hodine prichádzame k pastvinám farmy San Carlos. Hniezdo na veľkej sejbe je takisto na rozhraní pralesa a pastvín. Mláďa má mať už 14 mesiacov takže obstojne lieta, ale ešte neloví. My ho však z lúk nevidíme. Vnárame sa teda do pralesa. Bernal zo svojím sokolím zrakom po chvíli zjastrí plápolajúce pierka korunky teenagerky zvanej Goya. Seňorita z korún si nás obzerá a odlieta zopárkrát, aby nám spestrila fotografovanie. Dnes sú skvelé svetelné podmienky, vždy sa dá nájsť aj v pralese pozícia na fotenie. Posledný prelet je do hĺbky pralesa a my spokojní z pozorovania to môžeme po hodinke zabaliť. Mňa čaká totiž návrat do civilizácie a nočná jazda do Caracasu. Cestou s motorkármi akoby na rozlúčku cez cestu križuje nemotorné chlpaté stvorenie. Aká paráda. Leňochod dvojprstý vôbec nie je pomalý, ako vidím. Cíti sa na voľnom priestranstve absolútne neisto a upaľuje do blízkeho lesíka. To má za sebou aspoň kilometrový prechod zo vzdialeného pralesa do toho oproti. Čo ho tam ťahá? Zrejme vôňa partnerky alebo pokušenie lepších listov?

Ja som stihol doraziť skoro ráno nočným busom po 800 km do Caracasu. Rýchlo do svojho depozitu na pobrežie, prebaliť a vyrážam zhruba 200 km do kopcov nad mesto La Victoria. Je nedeľa a vedel som, že tento deň nesmiem prepásnuť. Stretávam starého kamaráta Orlanda s manželkou. 20 rokov sme sa nevideli a oni ma poznali. Možno aj vďaka nášmu filmu Amazonia vertical, ktorý som mu pred časom poslal na mňa nezabudli. Orlando je legenda paraglidingu vo Venezuele. Pravidelne pobýva na kopci menom Placivel, ktorý je Mekkou termického lietania. Rýchlo na štartovačku a hor sa do vzdušných prúdov. Jak kondory okolo si na záver krásneho týždňa hodinku a pol polietam nad krajinou až po základne mrakov. Som šťastný, že z vtákmi, ktorým som v mladosti vždy závidel, teraz si vychutnávam vzdušné priestory. S vtákmi, ktorých kráľovná sa volá HARPYA PRALESNÁ.

Text a foto Peter ,,Becko” Ondrejovič s dovolením Bernala použité aj jeho fotografie

www.anakonda.sk

Bezovec a hrad Tematín

Zaujímavý a na turistické ciele bohatý okruh v Považskom Inovci začína v Hrádockej doline. Modrá značka smerom na hlavný hrebeň Považského Inovca vedie dolinou, neskôr po rozľahlých lúkách do sedla pod Skalinami. Zdatnejší turisti môžu vystúpať na hrebeň po žltej značke smerom na vrch Prieľačina 893 m. Táto trasa je cca o 5 km dlhšia. Červená hrebeňovka vedie striedavo lesom a lúkami na kedysi slávne rekreačné a lyžiarske stredisko Bezovec. Tu je viacero možností na osvieženie, najbližšie je Šport chata. Bočný hrebeň s modrou značkou vedie na zrúcaninu hradu Tematín. Späť do Hrádockej doliny vedie žltá turistická značka. Trasa meria necelých 19 km a aj s prestávkami sme ju absolvovali za 5 a ½ hodiny.

Bezovec Tematin graf


Hrad Tematín
Spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a dôležitého brodu cez Váh. Keďže ho postavili na vysokom a zďaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady boli totiž vizuálne prepojené, to znamená, že v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia.

Odporúčaná mapa:

  • VKÚ Harmanec č. 130 Považský Inovec – Piešťany

Roštún 752 m.

Roštún je od roku 1953 najrozsiahlejšie maloplošné chránené územie v Malých Karpatoch. Zahŕňa celú hrebeňovú časť Veľkej a Malej Vápennej s priľahlými stráňami. Územie je významné z geologického, geomorfologického, botanického i zoologického hladiska. Kras reprezentujú škrapy, krasové jamy, suché doliny a puklinové jaskyne. V lesných spoločenstvách bučín rastie veľa teplomilných druhov rastlín. Vzácnou flórou sa vyznačujú nelesné spoločenstvá skalných stien a štrbín. Sú tu aj významné biotopy zriedkavých druhov vtákov, netopierov a hmyzu.

Toľko je napísané na tabuľke pod Roštúnom.

Roštún je tretí najvyšší kopec v Malých Karpatoch. Roštún mu odjakživa hovorá len tý, čo vedzá viprávat. Tí, čo rozprávajú mu vravia Veľká Vápenná. Spoločne s blízkym Klokočom patria možno k najkrajším malokarpatským vrcholom. Celok dopĺňajú krasové javy Plaveckého krasu a zrúcanina Plavecký hrad.

Ideálny, 15 km dlhý, okruh možno začať v Plaveckom Podhradí. Vhodné parkovanie je pred hostincom Pod Bubnom skade vedie žltá turistická značka rovno na Roštún. Na vrchole je cca 5 m vysoká rozhľadňa. Okruh vedie ďalej po červenej miernym klesaním cez Mesačnú lúku (prameň) do sedla Uhliská. Cez Klokoč trasa pokračuje po modrej na Amonovu lúku a okolo Plaveckého hradu späť do Plaveckého Podhradia. V cieli veľmi príjemný hostinec Pod Bubnom ponúka kvalitné občerstvenie, skromné jedlo a dokonca tam majú peknú šenkárku.

Odporúčaná mapa:

  • VKÚ Harmanec č. 128, Malé Karpaty – Záruby

Rostun graf

Marhát 748,2 m.n.m

Marhát je dominantný vrchol v Považskom Inovci v oblasti Piešťan. Vyhľadávaným cieľom peších turistov a cykloturistov je najmä pre drevenú rozhľadňu stojacu na jeho vrchole. Z nej sa otvára panoramatický výhľad až kam oko dovidí. 18. januára 2015 to bolo cca 100 m. Na Marhát vedie viacero turistických chodníkov. My sme zvolili trasu z Výtokov po zelenej značke cez Krahulčie vrchy. Chodník na Krahulčie vrchy strmo stúpa. Dosiahnutím kóty Krahulčie vrchy sme prekonali väčšinu prevýšenia cestou na vrchol. Ďalej sa pokračuje miernym stúpaním po červenej turistickej značke až na samotný Marhát. Na Marháte okrem spomínanej rozhľadne stojí symbolický kríž, symbolicky otočený na juh a dva prístrešky s posedením. Z Marhátu červená značka pokračuje prevažne lesnými cestami smerom na Bezovec. Na rázcestí sedlo Kostolný vrch sme po modrej značke prešli na Gonove lazy a odtiaľ po zelenej značke späť k zaparkovanému autu na Výtoky. Celá nenáročná trasa meria 14 km a absolvovali sme ju cca za 5 hodín.

Odporúčaná mapa:

  • VKÚ Harmanec č. 130 – Považský Inovec, Piešťany

 

Jarná migrácia žeriavov

Husy na mokradi

Ahoj Kamaráti – ako aj po minulé roky, po zime som priletel z teplých krajov aj ja, tradične z Venezuely, predtým z Kene. Dostal som typ od kamaráta ísť sa pozrieť na ťah žeriavov na chránenú vtáčiu rezerváciu Senné pri Michalovciach. Využil som narýchlo veľmi pekné počasie, naložil bajk na nočný rýchlik a ráno som bol na Šalenom vychodze.

Príležitosť vidieť kúsok Zakarpatia som nepremeškal, naložil sa aj s bajkom do busu a vystúpil v Užhorode. Chystám sa tam totiž už dávno, v lete do ex-regiónov našej starej vlasti. Viac do kopcov, tak toto bola len letmá zoznamka. Po exkurzii pekným mestom som po otrasných cestách musel zamieriť na Slemence, prechod pre peších, lebo inakadiaľ cyklistov Ukrajinci nepúšťajú.

Na Senné som stihol doraziť ešte pred súmrakom. Žeriavov boli stovky ale pred pár dňami vraj až tisíce. Premiestňujú sa z južnej Európy a Sev. Afriky na sever do Ruska a Škandinávie. Niekoľko málo párov tu však zostáva aj hniezdiť. K ním pribúdajú postupne 27 iných vtáčích druhov. Prekrásna podívaná či na zemi, ako aj vo vzduchu. Na túto udalosť sa pripravovali vo veľkom aj miestny ochranári. Upratovali domček správy Slovenskej Ornitologickej Spoločnosti na privítanie mnohých pozorovateľov s fotoaparátmi a ďalekohľadmi. Náučný chodník po rezervácii má množstvo informačných tabulí, tri vyhliadkové veže s parádnym nadhľadom nad krajinou mokradí a močiarov.

Niekedy boli na Východoslovenskej nížine mnohonásobne rozsiahlejšia takéto mokrade, avšak po vzniku Zemplínskej Šíravy a meliorácii lúk sa až 95% premenilo na ornú pôdu. Najvzdialenejšia pozorovacia veža je priamo oproti močiaru s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Videl som stovky husí, ktoré taktiež migrujú, ale aj zostávajúce druhy ako volavky, lysky, kačice a mnohé pripravujúcich sa na hniezdenie. Na oblohe hliadkoval Orliak morský a Orol kráľovský. Symbolom rezervácie je najvzácnejší druh, Lyžičiar biely prilietajúci onedlho z Afriky.

Zdá sa, že najhoršie časy pre prírodu už minuli. Situácia sa postupne zlepšuje. Vďaka nadšeniu ochranárov aj samozrejme vďaka sile prírody samotnej. Prichádzajú pozorovatelia z blízkych aj vzdialených miest a aj krajín. Filmári dokumentujú a popularizujú dobrú vec.

Nech aj moje riadky a zopár obrázkov niekoho z Vás inšpirujú k návšteve tohoto malého vtáčieho raja.

Prírode aj Vám zdar Becko

 

Jaskyňa Srnica

Neďaleko slovinského mestečka Bovec v Julských Alpách v horskom masíve Kanin je jaskyňa Srnica. Vstupuje sa do nej otvorom nad dedinkou Plužna a končí sa v skalnom okne cca 50 m nad úrovňou zeme s následným zlaňákom. Jaskyňa je obľúbeným spestrením raftingových zájazdov do Slovinska na rieku Soča s našou CK Aac-tour.  So svojim záverečným zlaňákom, cca 40 percentami plazenia a značnou dávkou adrenalínu dokonale zapadá do pobytu v tejto destinácii.

Pre prechod jaskyňou je nutné si vziať čelovku, sedák a lano. Nástup k jaskyni trvá cca 30 min a celý prechod 2 hodiny. Spolu aj s návratom k autu teda približne 3 hod.

www.rafting.sk


Zväčšiť mapu

 

Skryté krásy Váhu

Rieka Váh na svojom dolnom úseku stále patrí k bielym miestam na mape obľúbených rekreačných destinácií pospolitého ľudu. Okrem rybárov a pár vodáckych nadšencov tu moc ľudí nestretnete. Pritom ide o miesto ako stvorené práve pre aktívny oddych v prírode. Voda Váhu je často už v máji prehriata a vhodná na kúpanie. Na brehoch je množstvo zákutí, ako stvorených pre piknik, či prípadný rybolov. Rozľahlé štrkové pláže sú plné pekných kamienkov, lákajúcich najmä deti. Stráviť slnečný deň s priateľmi, alebo rodinou na splave Váhu je určite nezabudnuteľný zážitok.

Sokolovská Važina
Trocha z iného súdka je rameno Váhu Sokolovská Važina, spájajúce derivačný kanál VN Sĺňava s Váhom. Rameno preteká popri obci Sokolovce. Napĺňané je priesakovou vodou zo Sĺňavy priamo z derivačného kanála. Voda odteká cez turbíny MVE medzi Sokolovcami a Jalšovým. Práve pri tejto MVE je vhodné miesto zahájenia splavu Váhu. Prípadný zvedavci môžu teda pred splavom venovať pár záberov pádlom smerom do ramena. Mikrosvet, ktorý sa im otvorí je možné spoznať len z kánoe. Hustý lužný les, spleť popadaných stromov, vodné vtáctvo a rastliny si tu žijú svojim pôvodným životom.

Splavnosť
Ak sa plavíte po Váhu už od Trenčína a rozhodnete sa zdolať vody VN Sĺňava, preneste si loď pri Ratnovciach do derivačného kanála a využite rameno, ako príjemnú skratku do Váhu. Ušetríte si nezáživné pádlovanie po priehrade a určite si skrátite aj prenášku. Pri plavbe cez rameno očakávajte však drobné komplikácie s bujnou vegetáciou a popadanými stromami, čo naopak robí plavbu technicky a krajinársky zaujímavou.

Rybolov
Sokolovská Važina, alebo Rimplerova Važina patrí do miestnych kaprových revírov MsO SRZ Piešťany pod číslom 2-4413. Rimplerova Važina (4 ha) od výtoku z podzemia, ľavobrežný priesakový kanál VN Sĺňava, Sokolovská Važina (3 ha) a Ratnovský potok od ústia do Váhu po pramene. Platí všeobecný zákaz lovu rýb od 15.3. do 31.5. Očakávajte náročný rybolovov v hustej vegetácii. Odmenou vám môže byť údajne úlovok kapitálnych Pleskáčov, Lieňov a Šťúk.

www.splavvahu.sk

V krátkom videu je nasnímaná časť ramena Sokolovská Važina a následná plavba od MVE po rybársku chatu.



Zväčšiť mapu