Venezuela január/február 2015

Los Roques. Canaima. Roraima. Delta de Orinoco. Los Llanos. Choroni. V jeden večer sme sa v partičke bavili čo sa komu páčilo najviac, a veru skončilo to veľmi nerozhodne. Teraz som už snáď na desiaty krát pozerala výberovku fotiek, a stale by som nevedela povedať, čo z toho bolo najlepšie. Los Roques sme si všetci vybrali ako bonus ku ceste, reku keď už tak ďaleko cestujeme, že by sa oplatilo predĺžiť si zájazd o karibik, o tie povestne biele pláže s azúrovým morom. Och, a čí sú biele. Nádherná neskutočná, teraz sa už len usmievam keď ukazujem fotky a každý vraví ako rad by tam.. Hneď by som sa tam vrátila, cely deň jedla tie úžasné ryby, užívala slnka a rozprávkové pláže. Isto by som sa išla znovu potápať, isto by som ešte viac poznávala tie ostrovčeky.

Canaima však nemala ďaleko od tej karibskej idylky. Pieskové pláže, palmy, do toho vodopády. Energizujúce zážitky z pochodu popod vodopád, a hlavne z kúpania pod najvyšším vodopádom na svete, Salto Angel. Osobne, pre mňa asi najpamätnejší zážitok, keď som doplávala priamo pod neho, zavrela oči a nechala vodu čo padá z 979 m oblievať tvár. Každá bunka v tele kričala že život je nádherný. Tu musím spomenúť, že v noci sa spi v kempe v hamakách. Úžasný zážitok, domov som pre istotu doviezla až štyri hamaky, tak sa mi to páčilo. Škoda len, že na záhrade nebude počuť zvuky džungle.

Veľa som očakávala od Roraimy. Či očakávania boli splnene? Určite, a s postupom času viac a viac. Je pravda, že počasie nám neprialo a slnko sme mali len cestou na ňu, a keďže sme sa všetci tešili na úžasné výhľady, veru aj nám smutno bolo, že všade bola hmla. O to však väčšia radosť vždy zavládla keď sa nejaký slnečný lúč predral cez oblaky a hora na chvíľu odhalila svoju krasu. Becko má celý výlet perfektne zorganizovaný, ale na počasie je prikrátky. No patri to k tomu. Či by bol zážitok umocnený keby nám tam svietilo slnko? Možno áno, možno nie. Fotky by sme mali asi krajšie, výhľady by boli široko ďaleko, no takto hora ostala tajomna, zahalená závojom z hmly, odkrývala sa nám iba postupne a iba po kúskoch. Našli sme stratený svet. Hora, kde rastu magické kryštály, och aká škoda bola kráčať po nich, plná jazierok a čudesných útvarov. Jaskyňa trblietavá jak mesačná noc, bod kde sa stretávajú tri krajiny, a skalne ruže a iné rastliny čo nás nútili neustále vyťahovať foťáky a snažiť sa zachytiť ich výnimočnosť. Ale musím povedať, že ten výlet nie je len o Roraime. Cesta hore i dolu, cez prales, by mala dostať rovnaký kredit, to množstvo zelene a pozitívnej energie..
Výstup bol náročný. Samozrejme i zostup. Nemyslím, že pochod hore na Roraime je lážo plážo, ako nám Becko sľuboval :), ale ta hora je ozaj magická. Človek ľahko prekoná únavu, nikto z nás nemal svalovicu, všetci sme to dobre zvládli, verím že ešte i baterky v čelovkách sa nám tam samé dobíjali od všetkej tej energie čo hora vyžaruje..

A delta? Najväčší zážitok bol už len samotný kemp, domčeky v strede džungle kde nám ponad hlavy lietali vtáci a striekali opice, výlety na člne čí už za indiánmi, alebo hľadanie blikajúcich oči hadov v žiare čeloviek. Ta spojitosť s prírodou, byt v strede toho všetkého. Treba tu otvoriť oči, otvoriť dušu. Človek prehodnotí priority, usporiada myseľ. Posúva svoje hranice, nachádza spätosť s prírodou i samým sebou; v jeden moment chytá tarantulu aby sa s ňou odfotil, potom už radšej nehľadá aby tu tarantulu náhodou nenašiel na streche svojho domčeka. Keď si predstavím, že ešte pred par mesiacmi som panikárila ak bol v kúpeľni malý pavúčik.. Teraz by som si ho ani nevšimla, však aj on musí niekde bývať (Beckove slova) 🙂

Safari v Los Llanos ponuka krásnu prehliadku miestnej fauny. Jak o život sme fotili početné rodinky kapybary, vyplašených vtákov, lenivých kaymanov, jaštery a jašterky, korytnačky, riečnych delfínov. Chytali sme pirane, ktoré nám potom miestny pripravili na večeru, lovili sme anakondu, zažili adrenalín v Barinas na tubing, čo je splavovanie rieky na gumených dušiach. Naše vlastne duše plesali od toľkých zážitkov.

Venezuelčania sami nevedia akú majú krásnu krajinu, s viacerými, čo sme sa rozprávali, nikdy na týchto úžasných miestach neboli. Vlastne celkovo bolo všade malo turistov, čo hodnotím veľmi pozitívne, pretože chodníky neboli príliš vychodene, miesto do nemoty vyfotografovane a tým prepozerané, preturistikované, Je jedinečné, originálne, nepoznane masám ľudí, a tak všade cítiť tu zvláštnu energiu, kde človek môže objavovať, badať.

Becko, tisickrát dík za tieto skvele zážitky, vidím ako ty Venezuelu miluješ a podobne si náš nainfikoval. Už teraz pozeráme ďalší výlet, s tebou pôjdeme aj na kraj sveta 🙂

Lenka

www.anakonda.sk

Gorily, rafting, najkrajšia hora, safari a oceán – Afrika 2014

Gorily, rafting, najkrajšia hora, safari  a oceán – Afrika 2014

Nápad ísť do Afriky, len ¾ roka po návrate z Galapág, vznikol vlastne vďaka maďarskej národnej pohrome. Moji kamaráti totiž kvôli sneženiu a zmätkom ešte v marci 2013 na diaľnici pri Budapešti nestihli lietadlo do Ekvádoru. Museli si zaplatiť novú letenku, aby neprepadla drahá, už vyplatená, jachta okolo súostrovia Galapágy. Keďže letecká spoločnosť za to nemohla, nemali nárok na odškodné. Avšak podarilo sa zalobovať a KLM veľkoryso ponúklo náhradný let niekam na svete. Rozhodnutie padlo na východnú Afriku. Program sme vymysleli tak, aby tam boli vždy dve alternatívy – drahšia aj lacnejšia.

Začali sme v Ugande, lebo aj moji kamaráti túžili po gorilách. Zrejme som ich nainfikoval svojimi fotografiami z pohoria Wirunga v Rwande pred dvoma rokmi. Gorily horské sú veľmi ohrozený druh a navyše sú nám tak podobné. Platený turizmus z troch susediacich krajín Kongo, Rwanda a Uganda do jediného pohoria kde žijú, je žiarivým príkladom toho, ako ekológia prináša profit do štátnej pokladne, miestnym ľuďom a v podstate zachraňuje celý ekosystém. Bez Diany Fossey a jej nasledovníkov by dnes už všade boli políčka namiesto lesa a ľudia namiesto goríl a prírody vôbec. Kto zažil, neľutoval. Tento nie celkom lacný trojdňový výlet sme neabsolvovali všetci.

Niektorí sme zatiaľ nezaháľali a pobudli v prostredí divokej vody a vidieckej krajiny Bieleho Nílu . Robí sa tu parádny komerčný rafting. Špičkoví vodáci z celého sveta sem chodia trénovať rodeo na kajakoch vo veľkých vlnách. Amatéri ako my si aspoň objednajú rafting u profesionálov.

S turistami sa jazdí voda do obtiažnosti ww5 (zo 6 stupňov) a táto rieka patrí do svetovej desiatky najdivokejších a najkrajších perejí využívaných na komerčný rafting. Aby bol zážitok dokonalý, naša Slovensko-česká posádka volila vždy najťažšiu cestu. Byť cez palubu v takýchto vodách je potom celkom vzrušujúci adrenalín.

Neskôr, už spoločne, sme všetci pokračovali do Kene. Tu sme už mali k dispozícii na celý zvyšok pobytu dve vozidlá, aby sme mohli absolvovať pestrý program. Druhý high-lite zájazdu bol výstup na jeden z vrcholov druhej najvyššej hory Afriky, Mt. Kenya – Kirinyanga – alebo Hora jasnosti. Tento výstup aj s návratom trvá 4dni. Na rovníku v Afrike bola povedaná aj pamätná veta “ak Vám niekto povie, že v Afrike je teplo, tak mu neverte”. Počas výstupu za mrazivého rána totiž teplomer klesol až k -8 °C. Zážitok z nádherného vysokohorského prostredia však nikto neľutoval.

Podaktorí sme sa rozhodli zostať v podhorí . Nachádzajú sa tu viaceré vynikajúce rezervácie divej zvery. Absolútna africká špička je súkromný ranč Ol Pajeta. Ten dnes zaberá cez 300km2. Okrem toho, že sa tu vyskytujú všetci zástupcovia veľkej päťky, rezervácia je špecializovaná na ochranu nosorožcov – čiernych (dvojrohých) tu žije asi stovka, čo je najväčšia koncentrácia vo východnej Afrike vôbec. Okrem toho je tu silná populácia nosorožcov bielych a 4 nosorožce biele-severné, privezené z Dvora Králové n. Labem. Tu je ich posledná šanca sa rozmnožovať, pretože v Južnom Sudáne, odkiaľ pochádzajú, sú už vyhubené. Okrem toho je tu aj špeciálna rezervácia pre šimpanzy, ktoré v Keni už nikde inde nežijú. Všetky pochádzajú z okolitých krajín. Častokrát boli zhabané, lebo s nimi bolo zle zaobchádzané a tu dostali úžasnú šancu pre návrat do prírody.

Les Ngare Ndare kúsok ďalej je posledným migračným koridorom slonov z oblasti Mt. Keny do rezervácie Samburu. Rastie tu ohromne veľa druhov stromov a v ich korunách dnes vedie 500 metrový visutý chodník. Nám sa podarilo z nadhľadu takto pozorovať lesné slony.

Obe exkurzie boli doslovne raj pre fotografa a to sme mali pred sebou ešte ďalšie super ciele.

Národný park Hells Gate je výnimočný tým, že netreba byť zatvorený v aute ako inde. Nežijú tu totiž levy. Počas jazdy na bajkoch povedľa skalného kaňonu sme si mohli vychutnávať prítomnosť zebier, antilóp a žiráf. Neskôr prišli dva dni v rezervácii, ktorá je doslovne národným pokladom krajiny – Masay Mara je značka pre safari celosvetovo preslávená rovnako ako susedné Serengeti v Tanzánii.

Cestou na pobrežie sme si boli užiť ešte trocha slnka a mora s vlnami Indického oceánu.

Bezpochyby toho krásneho bolo ďaleko viac, ale to doporučujem každému raz v živote zažiť.

Hakúna Matata Becko

Najlepšia športová fotografia roka 2013 – výsledky

Najlepšia športová fotografia 2013

14. ročník súťaže pre amatérov fotografov, milovníkov športu a prírody sa konal v klube vodných športov Bratislava – Karlova Ves (v Karloveskej zátoke pri Riviére) 14. decembra 2013. Za bohatej účasti a bujarého veselia sa hodnotilo to naj čo sa podarilo odfotografovať v sezóne 2013. Tu sú výsledky zoradené podľa kategórií.

Príroda

  1. Zuzana Olekšáková James
  2. Honza Lásko Slávia UK
  3. Vlado Lisý Skrachovanci
  4. Branislav Bárta TJ Karpatia
  5. Eva Lásko Slávia UK
  6. Daniela Benčúriková CHKV
  7. Peter Hargaš James
  8. Marián Kulich
  9. Vlado Launer Slávia STU
  10. Peter Karpjak Trojky v previse

Slnko a šport

  1. Peter Bukový HK Filozof
  2. Branislav Bárta TJ Karpatia
  3. Viktor Káňa Klub vodných športov Karlova Ves
  4. Michal Kohn HK Devínska Nová Ves
  5. Dušan Trochta
  6. Marcel Králik Slávia STU
  7. Igor Ondrejkovič Skrachovanci
  8. Martin Šperka James
  9. Vlado Launer Slávia STU
  10. Ladislav Hromkovič James Bratislava

Šport na skale, zemi a vo vzduchu

  1. Jozef Malinovský Klub vodných športov Karlova Ves
  2. Peter Karpjak HK Trojky v previse
  3. Milan Roháčik VK Dunajčík
  4. Vlado Launer Slávia STU
  5. Viktor Káňa Klub vodných športov Karlova Ves
  6. Marián Kulich
  7. Vlado Lisý Skrachovanci
  8. Tomáš Kováč HK Filozof
  9. Jakub Gürtler XTrip
  10. Lenka Siváková XTrip

Vodácka športová fotografia

  1. Viera Kytková Iuventa
  2. Zuzana Balejová Slávia UK
  3. Jana Tekeľová Klub vodných športov Karlova Ves
  4. Viktor Káňa Klub vodných športov Karlova Ves
  5. Milan Gažík
  6. Vlado Launer Slávia STU
  7. Gitka Kurdelová Klub vodných športov Karlova Ves
  8. Milan Roháčik VK Dunajčík
  9. Tomo Andrássi Slávia UK
  10. Pavol Andrássi Slávia UK

Fun – šport a návykové látky

  1. Milan Gažík
  2. Zuzana Bartová VK Tatran
  3. Peter Hargaš James

A ešte pár fotografií z podujatia.