Letom svetom na druhú stranu zemegule – PERU a BOLÍVIA

Zaujímavý dokument z južnej Ameriky od rekreantov CK Anakonda. Vytvoril ho Peter Kuric s partiou na cestách za dobrodružstvom. Slovom vás sprevádza Peter Kuric, kamera Peter Kuric, textové podklady Majka Kuricová, komentár a úprava textov Erik Nemec, strih a zvuk, spracovanie textov Juraj Lech, programový riaditeľ a produkcia Mario Lorenc.

anakonda

Suchovská pätnástka 2015

V susednej dedine Suchá nad Parnou sa 21. februára 2015 konal 38. ročník behu Suchovská pätnástka. Štart bol o 14.00 hod. pred obecným úradom. Trasa viedla uličkami obce. Medzi pretekármi boli ženy i muži všetkých vekových a výkonnostných kategórií. Dokazuje to, že beh patrí už dlhodobo k najobľúbenejším športom. Našiel som si čas a na bicykli a s fotoaparátom som pretek absolvoval ako divák. Pár záberov a krátke video je tu aj pre vás. Na vyhlásenie výsledkov a tombolu som už nečakal. Všetky podrobnosti, trasu, prevýšenie a výsledky nájdete tutok:

http://beh.zoznam.sk/beh/3230/suchovska-patnastka

Dátum: 21. Február 2015 (Sobota)
Miesto: Suchá nad Parnou okr. Trnava
Ročník: XXXVIII.
Štart: 14:00 hod.
Dĺžka trate: 15,3 km (7,65 km ženy, muži nad 70 rokov)
Povrch: asfalt
Kategória:
muži: hlavná – absolútne por., 40 – 49, 50 – 59, 60-69, nad 70 rokov
ženy bez rozdielu veku
Organizátor: Obecný úrad Suchá nad Parnou, Telovýchovná jednota Vinohradík
Informácie: Obecný úrad Suchá nad Parnou, tel.: 033/558 01 21

 

 

Venezuela január/február 2015

Los Roques. Canaima. Roraima. Delta de Orinoco. Los Llanos. Choroni. V jeden večer sme sa v partičke bavili čo sa komu páčilo najviac, a veru skončilo to veľmi nerozhodne. Teraz som už snáď na desiaty krát pozerala výberovku fotiek, a stale by som nevedela povedať, čo z toho bolo najlepšie. Los Roques sme si všetci vybrali ako bonus ku ceste, reku keď už tak ďaleko cestujeme, že by sa oplatilo predĺžiť si zájazd o karibik, o tie povestne biele pláže s azúrovým morom. Och, a čí sú biele. Nádherná neskutočná, teraz sa už len usmievam keď ukazujem fotky a každý vraví ako rad by tam.. Hneď by som sa tam vrátila, cely deň jedla tie úžasné ryby, užívala slnka a rozprávkové pláže. Isto by som sa išla znovu potápať, isto by som ešte viac poznávala tie ostrovčeky.

Canaima však nemala ďaleko od tej karibskej idylky. Pieskové pláže, palmy, do toho vodopády. Energizujúce zážitky z pochodu popod vodopád, a hlavne z kúpania pod najvyšším vodopádom na svete, Salto Angel. Osobne, pre mňa asi najpamätnejší zážitok, keď som doplávala priamo pod neho, zavrela oči a nechala vodu čo padá z 979 m oblievať tvár. Každá bunka v tele kričala že život je nádherný. Tu musím spomenúť, že v noci sa spi v kempe v hamakách. Úžasný zážitok, domov som pre istotu doviezla až štyri hamaky, tak sa mi to páčilo. Škoda len, že na záhrade nebude počuť zvuky džungle.

Veľa som očakávala od Roraimy. Či očakávania boli splnene? Určite, a s postupom času viac a viac. Je pravda, že počasie nám neprialo a slnko sme mali len cestou na ňu, a keďže sme sa všetci tešili na úžasné výhľady, veru aj nám smutno bolo, že všade bola hmla. O to však väčšia radosť vždy zavládla keď sa nejaký slnečný lúč predral cez oblaky a hora na chvíľu odhalila svoju krasu. Becko má celý výlet perfektne zorganizovaný, ale na počasie je prikrátky. No patri to k tomu. Či by bol zážitok umocnený keby nám tam svietilo slnko? Možno áno, možno nie. Fotky by sme mali asi krajšie, výhľady by boli široko ďaleko, no takto hora ostala tajomna, zahalená závojom z hmly, odkrývala sa nám iba postupne a iba po kúskoch. Našli sme stratený svet. Hora, kde rastu magické kryštály, och aká škoda bola kráčať po nich, plná jazierok a čudesných útvarov. Jaskyňa trblietavá jak mesačná noc, bod kde sa stretávajú tri krajiny, a skalne ruže a iné rastliny čo nás nútili neustále vyťahovať foťáky a snažiť sa zachytiť ich výnimočnosť. Ale musím povedať, že ten výlet nie je len o Roraime. Cesta hore i dolu, cez prales, by mala dostať rovnaký kredit, to množstvo zelene a pozitívnej energie..
Výstup bol náročný. Samozrejme i zostup. Nemyslím, že pochod hore na Roraime je lážo plážo, ako nám Becko sľuboval :), ale ta hora je ozaj magická. Človek ľahko prekoná únavu, nikto z nás nemal svalovicu, všetci sme to dobre zvládli, verím že ešte i baterky v čelovkách sa nám tam samé dobíjali od všetkej tej energie čo hora vyžaruje..

A delta? Najväčší zážitok bol už len samotný kemp, domčeky v strede džungle kde nám ponad hlavy lietali vtáci a striekali opice, výlety na člne čí už za indiánmi, alebo hľadanie blikajúcich oči hadov v žiare čeloviek. Ta spojitosť s prírodou, byt v strede toho všetkého. Treba tu otvoriť oči, otvoriť dušu. Človek prehodnotí priority, usporiada myseľ. Posúva svoje hranice, nachádza spätosť s prírodou i samým sebou; v jeden moment chytá tarantulu aby sa s ňou odfotil, potom už radšej nehľadá aby tu tarantulu náhodou nenašiel na streche svojho domčeka. Keď si predstavím, že ešte pred par mesiacmi som panikárila ak bol v kúpeľni malý pavúčik.. Teraz by som si ho ani nevšimla, však aj on musí niekde bývať (Beckove slova) 🙂

Safari v Los Llanos ponuka krásnu prehliadku miestnej fauny. Jak o život sme fotili početné rodinky kapybary, vyplašených vtákov, lenivých kaymanov, jaštery a jašterky, korytnačky, riečnych delfínov. Chytali sme pirane, ktoré nám potom miestny pripravili na večeru, lovili sme anakondu, zažili adrenalín v Barinas na tubing, čo je splavovanie rieky na gumených dušiach. Naše vlastne duše plesali od toľkých zážitkov.

Venezuelčania sami nevedia akú majú krásnu krajinu, s viacerými, čo sme sa rozprávali, nikdy na týchto úžasných miestach neboli. Vlastne celkovo bolo všade malo turistov, čo hodnotím veľmi pozitívne, pretože chodníky neboli príliš vychodene, miesto do nemoty vyfotografovane a tým prepozerané, preturistikované, Je jedinečné, originálne, nepoznane masám ľudí, a tak všade cítiť tu zvláštnu energiu, kde človek môže objavovať, badať.

Becko, tisickrát dík za tieto skvele zážitky, vidím ako ty Venezuelu miluješ a podobne si náš nainfikoval. Už teraz pozeráme ďalší výlet, s tebou pôjdeme aj na kraj sveta 🙂

Lenka

www.anakonda.sk

X. zimný muzikantský camp

Muzikantský camp na chate Kosodrevina sa v pohode a s prehľadom dožil desať rokov. Deväť ročníkov som osobne strávil v hľadisku a v zákulisí tohto festivalu, kde muzikanti hrajú muzikantom. Prvé dva ročníky boli váhavé, viac komorné a samozrejme nezabudnuteľné pre spontánnu atmosféru. Neskôr sa už postavilo pódium, za mixpult si sadol profík Jirko Elger a na svete bol Muzikantský camp, ako ho poznáme dnes. Jedinečné stretnutie muzikantov v jednom časopriestore.

V posledných rokoch sa okrem hlavného večerného programu konajú komorné koncerty aj v sobotu poobede. Na tzv. “Malej scéne” v nočnom bare. Nikdy som sa na malej scéne nezúčastnil, pretože Muzikantský camp má ešte jeden rozmer, a tým je lyžovanie. Kto lyžuje, nemôže byť na Malej scéne. Práve na Malej scéne sa odohral pravdepodobne divácky najúspešnejší koncert desiateho muzikantského campu. Kapela Goodwill z Ostravy. Posúďte sami:


Autor videa: Jiří Elger

Na jubilejnom desiatom ročníku hrali:

TIEŇ(SK)
TAVERNA(CZ)
HOT CLUB FREN(CZ)
SILENT RAIN(CZ)
BONZO + LUBOŠ BEŇA(SK)
MONOGRAM(CZ)
ŠTVRTKOVÁ KLOBÁSA(SK)
STOPTIME(CZ)
OD PLOTNY SKOK(CZ)
GOODWILL(CZ)
PEŤO LUHA GUITAR PROJECT(SK)
CANDY FLOSS(SK)
SVÄTÁ VODA(NL)
BLUE REJ(CZ)
VODOPÁD(SK)
GRAEME MARK(IRL)
DUŠAN “SONGY” DOBIÁŠ and Friends
BILL FASTER(SK)
BLUELAND(SK)
TARSO MILLER(BR)
PEŤO LUHA and FRIENDS(SK)

Všetkých desiatich ročníkov sa zúčastnili:
Simonka Schmidtová, Tóno Národa, Ondro Paciga, Cyro Kováč, Roman Áč, Jaro Rakay, Miki Tomka, Stano Tomka, Pavol REYO Daňo a Mišo Kováč. Hurááááááááááááá!!!!


Mojím malým prínosom v prvých ročníkoch muzikantského campu boli fotky a videá. Dnes už je na každom ročníku niekoľko kvalitných fotografov s kvalitnou fototechnikou. Predsa som si však neodpustil a pár obrázkov z mojej amatérskej dielne je tu:

Silvestrovský splav Váhu 2014 v obrazoch

Už 12. ročník silvestrovského splavu Váhu sa konal v posledný deň roku 2014. Mrazivé počasie sa postaralo o mierne menšiu účasť oproti minulým ročníkom, zato však o typickú zimnú atmosféru. Ako vždy nechýbali aj prevrátení nešťastníci. Tento rok sa o škodoradostnú zábavu postarali dve posádky. Na záver splavu sa k nim dobrovoľne pridali viacerí účastníci  splavu a rozlúčili sa so starým rokom silvestrovským kúpaním.

Za nezištnú pomoc pri organizácii splavu, za poskytnutie priestorov a za prípravu občerstvenia patrí vďaka chlapcom z Koplotoviec. Lode poskytla požičovňa lodí na Váhu Boat4u. Vopred Vás pozývame na silvestrovský splav Váhu 2015.

Chopok – Ďurková

Každý turista dá za pravdu, že Nízkotatranský hrebeň patrí k TOP hrebeňovkám v slovenských horách. Najmä jeho partie v oblasti Chopku. Ten je práve pre obnovenú lanovku na jeho vrchol obvyklým zahájením/ukončením hrebeňovky. Trasu po hrebeni smerom na východ, teda cez Ďumbier na Štefánikovu chatu, volí väčšina turistov. Avšak krajinársky hodnotnejšia a na výhľad bohatšia je práve trasa smerom na západ cez Ďereše, Poľanu, Kotliská a Chabenec po Ďurkovú. Tu už “normálny” turista má drevené nohy a volí ústup alebo nocľah v útulni Ďurková. Smerom na sever zo sedla Ďurkovej je najbližšie osada Magurka (ubytovanie, stravovanie) po zelenej značke. Na juh treba zostúpiť do Jasenianskej doliny k Baukovej hati alebo po osadu Kyslá. Tam je najbližšie dostupné miesto autom. Odvoz si treba vopred zabezpečiť najneskôr zo Struhárskeho sedla, kde je ešte signál na mobil.

Hovorí sa, že neplánované akcie sú tie najlepšie. Taký bol aj prechod spomínanej hrebeňovky na dušičkový deň 1. novembra 2014. Dušičkový čas nám pripomína aj kamarátov, ktorých už na turistickom chodníku nestretneme. Patrí k nim aj Jožo Černý, bývalý chatár z chaty Kosodrevina na južnom úpätí Chopku. Mnohí na neho s úctou spomíname.

Vysokohorská turistika je závislá najmä na počasí, a to nám v tento deň vyšlo na jednotku. Dopravu na Srdiečko a späť z Jasenianskej doliny nám zabezpečili na hoteli Polianka z Krpáčova, kde sme boli ubytovaní. Túto službu širokej turistickej verejnosti poskytuje mikrobusom aj Motorest Nemecká a Penzion Hradisko.

Stiahnite si tapetu panorámy Chopku na PC alebo do mobilu
[dm]16[/dm]

15. MS v púščaný šarkanow – foto & video

15. MS v púščaný šarkanow

15. ročník MS v púščaný šarkanow na Rozbehoch je už minulosťou. Rekordnú účasť štartujúcich z minulého roku sa nepodarilo prekonať, napriek tomu štartovalo cca 200 štartujúcich. Podmienky boli celkom priaznivé. Teplota 5°C, oblačno a s miernym vetrom.

Hlavným organizátorom MS je OÚ Cerová, ktorý zastupuje Anna Jánošová so svojim podporným tímom. Veľkú časť organizácie prevzali aj chatári zo Sokolských chát a združenie trampov trnavského regiónu.

Všetci čo prišli strávili príjemný deň v prírode s priateľmi či rodinou, čo je hlavným cieľom tohto podujatia


Turistický krúžok zo ZŠ v Trnava – Modranka.


Tradičný štartovný tím Jupiter. Účastníci všetkých ročníkov MS a vždy s originálnym šarkanom.

Rumunský Banát s Viktorom

Rumunský Banát s Viktorom

Viktor Káňa to je šlachovitý vlasatý týpek, ktorého poznám možno najdlhšie na Slovensku. Poznal som ho ešte za hlbokého totáča ako horolezca a boli sme si vždy akosi sympatický. Tak som ho v roku 2001 pozval aj na prvú expedíciu na Africkú rieku Omo kde ho Luciša nazvala Praotec Čech. Z Viktora sa cez noc stal vychýrený vodák. Roky potom sme sa stretávali na kaňoningoch a raftingoch v Slovinsku. Avšak Viktor priebežne rozvíjal aj svoju ďalšiu vášeň a to bajkovanie po horách. Od rodného Valašska, cez Bratislavsko, po celý Balkán a Podkarpatskú Rus. Ja stále odcestovaný niekde v Južnej Amerike a inde som mu aj často závidel. Roky som čakal na príležitosť. Pochopil som, že ak niekam, tak s Viktorom.
Padla voľba na Rumunsko. Kvôli studenej vlne a májovým intenzívnym dažďom sme termín upravili od piatku večer do utorka. Lepšie sme ani spraviť nemohli. Do Banátu z Beckova je 750km a Viktor to odšoféroval ako skúsený driver na šupu. Z údolia Dunaja sme ešte vystúpali a boli sme v našej základni v Gerniku. Privítalo nás fantastické prostredie a srdečný ľudia. Podobne ako Slováci v Bihori, tu Češi to tu osídlili už pred 190timi rokmi. Stále si zachovali perfektne svoju identitu. Škoda pre tento krásny kraj, že mladí dnes pod tlakom straty pracovných príležitostí opúšťajú zem otcov a vracajú sa do starej vlasti za lepšími ekonomickými možnosťami. Dediny sa vyludňujú, polia zarastajú trávou a školské lavice sú prázdne.
Bolo po dažďoch, lúky zakvitnuté, škovránky na oblohe štebotali, cvrlikanie kobyliek a cvrčkov bola úžasná kulisa. Radosť sa bicyklovať od hrebeňov až dole k Dunaju lúkami, lesmi, osadami a dedinami. V mlynoch sa na plné obrátky mlelo obilie. Prvý deň bol ešte rekreačný ale druhý a tretí už celkom zaberačky s prevýšením 600 metrov a 50 kilometrami v nohách. Náš pán domácí – Josef Nedvěd, vlastný to strýko slávneho futbalistu Pavla nás ubytoval a stravoval viac ako dosýta. Bolo toho toľko, že sa to nedalo zjesť a bolo to také dobré, že sa nedalo prestať. Jedli sme čisté a voňavé potraviny z miestnych zdrojov, inak ako to u nás doma postupne zabúdame a konzumujeme nezdravé potraviny z iných končín. Poctivé maslo, chlieb z čerstvo zomletej múky, domáce marmelády, vajíčka, slanina, zabíjačkové hody, moravské koláče, slivovica a ešte omnoho viac.
Čo dodať na záver Kamarát Viktor. Bolo to super a tešíme sa zas nabudúce. Arive dere Románia, Dovidenia Banát. A Vám všetkým zo srdca doporučujem, nestačí čítať, treba zažiť.

www.viktorkana.sk | www.anakonda.sk

Gorily, rafting, najkrajšia hora, safari a oceán – Afrika 2014

Gorily, rafting, najkrajšia hora, safari  a oceán – Afrika 2014

Nápad ísť do Afriky, len ¾ roka po návrate z Galapág, vznikol vlastne vďaka maďarskej národnej pohrome. Moji kamaráti totiž kvôli sneženiu a zmätkom ešte v marci 2013 na diaľnici pri Budapešti nestihli lietadlo do Ekvádoru. Museli si zaplatiť novú letenku, aby neprepadla drahá, už vyplatená, jachta okolo súostrovia Galapágy. Keďže letecká spoločnosť za to nemohla, nemali nárok na odškodné. Avšak podarilo sa zalobovať a KLM veľkoryso ponúklo náhradný let niekam na svete. Rozhodnutie padlo na východnú Afriku. Program sme vymysleli tak, aby tam boli vždy dve alternatívy – drahšia aj lacnejšia.

Začali sme v Ugande, lebo aj moji kamaráti túžili po gorilách. Zrejme som ich nainfikoval svojimi fotografiami z pohoria Wirunga v Rwande pred dvoma rokmi. Gorily horské sú veľmi ohrozený druh a navyše sú nám tak podobné. Platený turizmus z troch susediacich krajín Kongo, Rwanda a Uganda do jediného pohoria kde žijú, je žiarivým príkladom toho, ako ekológia prináša profit do štátnej pokladne, miestnym ľuďom a v podstate zachraňuje celý ekosystém. Bez Diany Fossey a jej nasledovníkov by dnes už všade boli políčka namiesto lesa a ľudia namiesto goríl a prírody vôbec. Kto zažil, neľutoval. Tento nie celkom lacný trojdňový výlet sme neabsolvovali všetci.

Niektorí sme zatiaľ nezaháľali a pobudli v prostredí divokej vody a vidieckej krajiny Bieleho Nílu . Robí sa tu parádny komerčný rafting. Špičkoví vodáci z celého sveta sem chodia trénovať rodeo na kajakoch vo veľkých vlnách. Amatéri ako my si aspoň objednajú rafting u profesionálov.

S turistami sa jazdí voda do obtiažnosti ww5 (zo 6 stupňov) a táto rieka patrí do svetovej desiatky najdivokejších a najkrajších perejí využívaných na komerčný rafting. Aby bol zážitok dokonalý, naša Slovensko-česká posádka volila vždy najťažšiu cestu. Byť cez palubu v takýchto vodách je potom celkom vzrušujúci adrenalín.

Neskôr, už spoločne, sme všetci pokračovali do Kene. Tu sme už mali k dispozícii na celý zvyšok pobytu dve vozidlá, aby sme mohli absolvovať pestrý program. Druhý high-lite zájazdu bol výstup na jeden z vrcholov druhej najvyššej hory Afriky, Mt. Kenya – Kirinyanga – alebo Hora jasnosti. Tento výstup aj s návratom trvá 4dni. Na rovníku v Afrike bola povedaná aj pamätná veta “ak Vám niekto povie, že v Afrike je teplo, tak mu neverte”. Počas výstupu za mrazivého rána totiž teplomer klesol až k -8 °C. Zážitok z nádherného vysokohorského prostredia však nikto neľutoval.

Podaktorí sme sa rozhodli zostať v podhorí . Nachádzajú sa tu viaceré vynikajúce rezervácie divej zvery. Absolútna africká špička je súkromný ranč Ol Pajeta. Ten dnes zaberá cez 300km2. Okrem toho, že sa tu vyskytujú všetci zástupcovia veľkej päťky, rezervácia je špecializovaná na ochranu nosorožcov – čiernych (dvojrohých) tu žije asi stovka, čo je najväčšia koncentrácia vo východnej Afrike vôbec. Okrem toho je tu silná populácia nosorožcov bielych a 4 nosorožce biele-severné, privezené z Dvora Králové n. Labem. Tu je ich posledná šanca sa rozmnožovať, pretože v Južnom Sudáne, odkiaľ pochádzajú, sú už vyhubené. Okrem toho je tu aj špeciálna rezervácia pre šimpanzy, ktoré v Keni už nikde inde nežijú. Všetky pochádzajú z okolitých krajín. Častokrát boli zhabané, lebo s nimi bolo zle zaobchádzané a tu dostali úžasnú šancu pre návrat do prírody.

Les Ngare Ndare kúsok ďalej je posledným migračným koridorom slonov z oblasti Mt. Keny do rezervácie Samburu. Rastie tu ohromne veľa druhov stromov a v ich korunách dnes vedie 500 metrový visutý chodník. Nám sa podarilo z nadhľadu takto pozorovať lesné slony.

Obe exkurzie boli doslovne raj pre fotografa a to sme mali pred sebou ešte ďalšie super ciele.

Národný park Hells Gate je výnimočný tým, že netreba byť zatvorený v aute ako inde. Nežijú tu totiž levy. Počas jazdy na bajkoch povedľa skalného kaňonu sme si mohli vychutnávať prítomnosť zebier, antilóp a žiráf. Neskôr prišli dva dni v rezervácii, ktorá je doslovne národným pokladom krajiny – Masay Mara je značka pre safari celosvetovo preslávená rovnako ako susedné Serengeti v Tanzánii.

Cestou na pobrežie sme si boli užiť ešte trocha slnka a mora s vlnami Indického oceánu.

Bezpochyby toho krásneho bolo ďaleko viac, ale to doporučujem každému raz v živote zažiť.

Hakúna Matata Becko