X. zimný muzikantský camp

Muzikantský camp na chate Kosodrevina sa v pohode a s prehľadom dožil desať rokov. Deväť ročníkov som osobne strávil v hľadisku a v zákulisí tohto festivalu, kde muzikanti hrajú muzikantom. Prvé dva ročníky boli váhavé, viac komorné a samozrejme nezabudnuteľné pre spontánnu atmosféru. Neskôr sa už postavilo pódium, za mixpult si sadol profík Jirko Elger a na svete bol Muzikantský camp, ako ho poznáme dnes. Jedinečné stretnutie muzikantov v jednom časopriestore.

V posledných rokoch sa okrem hlavného večerného programu konajú komorné koncerty aj v sobotu poobede. Na tzv. “Malej scéne” v nočnom bare. Nikdy som sa na malej scéne nezúčastnil, pretože Muzikantský camp má ešte jeden rozmer, a tým je lyžovanie. Kto lyžuje, nemôže byť na Malej scéne. Práve na Malej scéne sa odohral pravdepodobne divácky najúspešnejší koncert desiateho muzikantského campu. Kapela Goodwill z Ostravy. Posúďte sami:


Autor videa: Jiří Elger

Na jubilejnom desiatom ročníku hrali:

TIEŇ(SK)
TAVERNA(CZ)
HOT CLUB FREN(CZ)
SILENT RAIN(CZ)
BONZO + LUBOŠ BEŇA(SK)
MONOGRAM(CZ)
ŠTVRTKOVÁ KLOBÁSA(SK)
STOPTIME(CZ)
OD PLOTNY SKOK(CZ)
GOODWILL(CZ)
PEŤO LUHA GUITAR PROJECT(SK)
CANDY FLOSS(SK)
SVÄTÁ VODA(NL)
BLUE REJ(CZ)
VODOPÁD(SK)
GRAEME MARK(IRL)
DUŠAN “SONGY” DOBIÁŠ and Friends
BILL FASTER(SK)
BLUELAND(SK)
TARSO MILLER(BR)
PEŤO LUHA and FRIENDS(SK)

Všetkých desiatich ročníkov sa zúčastnili:
Simonka Schmidtová, Tóno Národa, Ondro Paciga, Cyro Kováč, Roman Áč, Jaro Rakay, Miki Tomka, Stano Tomka, Pavol REYO Daňo a Mišo Kováč. Hurááááááááááááá!!!!


Mojím malým prínosom v prvých ročníkoch muzikantského campu boli fotky a videá. Dnes už je na každom ročníku niekoľko kvalitných fotografov s kvalitnou fototechnikou. Predsa som si však neodpustil a pár obrázkov z mojej amatérskej dielne je tu:

Chopok – Ďurková

Každý turista dá za pravdu, že Nízkotatranský hrebeň patrí k TOP hrebeňovkám v slovenských horách. Najmä jeho partie v oblasti Chopku. Ten je práve pre obnovenú lanovku na jeho vrchol obvyklým zahájením/ukončením hrebeňovky. Trasu po hrebeni smerom na východ, teda cez Ďumbier na Štefánikovu chatu, volí väčšina turistov. Avšak krajinársky hodnotnejšia a na výhľad bohatšia je práve trasa smerom na západ cez Ďereše, Poľanu, Kotliská a Chabenec po Ďurkovú. Tu už “normálny” turista má drevené nohy a volí ústup alebo nocľah v útulni Ďurková. Smerom na sever zo sedla Ďurkovej je najbližšie osada Magurka (ubytovanie, stravovanie) po zelenej značke. Na juh treba zostúpiť do Jasenianskej doliny k Baukovej hati alebo po osadu Kyslá. Tam je najbližšie dostupné miesto autom. Odvoz si treba vopred zabezpečiť najneskôr zo Struhárskeho sedla, kde je ešte signál na mobil.

Hovorí sa, že neplánované akcie sú tie najlepšie. Taký bol aj prechod spomínanej hrebeňovky na dušičkový deň 1. novembra 2014. Dušičkový čas nám pripomína aj kamarátov, ktorých už na turistickom chodníku nestretneme. Patrí k nim aj Jožo Černý, bývalý chatár z chaty Kosodrevina na južnom úpätí Chopku. Mnohí na neho s úctou spomíname.

Vysokohorská turistika je závislá najmä na počasí, a to nám v tento deň vyšlo na jednotku. Dopravu na Srdiečko a späť z Jasenianskej doliny nám zabezpečili na hoteli Polianka z Krpáčova, kde sme boli ubytovaní. Túto službu širokej turistickej verejnosti poskytuje mikrobusom aj Motorest Nemecká a Penzion Hradisko.

Stiahnite si tapetu panorámy Chopku na PC alebo do mobilu
[dm]16[/dm]