vodáctvo, kemping, turistika
Naša požičovňa lodí na Hrone (www.splavujhron.sk) počas letných prázdnin poskytuje svoje služby s potešením aj rodinám s deťmi. Splav Hrona si zaradia do poznávacieho programu v regióne Horehronia.
Pokračovať v čítaní “Chodník Jakuba Surovca – Čertova dolina”
Madeira – ostrov návratov tiež nazývaný ostrovom večnej jari. Mne Madeira otvorila svoju náruč až po strastiplnej 41 hodinovej ceste. Najprv nám let z Lisabonu na Madeiru zrušili a preložili na ráno. Potom sme dva krát nad Madeirou len zakrúžili a pre silný vietor nepristáli. Ale vraví sa že do tretice všetko dobré a tak aj bolo. Tretí let bol úspešný. Ešte 24 hodín čakania na stratenú batožinu a výlet na Madeire sa mohol začať. Svoju uhlíkovú stopu mám už ale zasranú až do smrti najsmrtnejšej.
Pohronský Inovec je relatívne málo navštevované a málo známe pohorie. Leží v tieni svojich blízkych susedov Štiavnických a Kremnických vrchov a pohoria Tríbeč. Dominantou pohoria je vrchol Veľký Inovec s výškou 901 m. Z vrcholu sa otvára výhľad na Štiavnické vrchy a do Podunajska. Na vrchol vedie viacero turistických chodníkov zo všetkých svetových strán.
Po výdatných dažďoch a iných príhodných meteorologických javoch sa niekedy vyčistí vzduch a spraví sa dokonalá viditeľnosť. Vtedy je vhodné plánovať turistické výlety na miesta s dobrým výhľadom. Takým miestom je i turistická rozhľadňa na Veľkej Homole v Malých Karpatoch vo výške 709 m. n. m. Z rozhľadne je možné pozorovať vzdialené horstvá na Slovensku v Čechách, no dokonca i najbližší alpský kopec Schneeberg. Najdostupnejšia je červenou turistickou značkou zo Zochovej chaty. Tu je veľké záchytné parkovisko, prípadne konečná SADky z Modry. Chodník vás miernym stúpaním dovedie na vrchol Veľkej Homole po cca 50 minútach. Málokto vie, že posledných 200 m vedie po najstaršej, dnes už nepoužívanej zjazdovke s vlekom v Malých Karpatoch. Vybudovali ju kedysi turisti a lyžiari z Modry. Na vrchole Veľkej Homole okrem samotnej rozhľadne nájdete i prístrešok a posedenie k oddychu či na prípadný piknik.
Dnes vás cestou na Veľkú Homolu už na Zoške zaskočí oznam, že rozhľadňa je z technických príčin zatvorená. Fyzicky sa však na rozhľadňu dostanete. Pri stúpaní na vežu si ale pripadáte ako Indiana Jones v chráme skazy. Neviete, po ktorom kroku sa ocitnete o poschodie nižšie. Kde tu chýba schod či zábradlie. Použiť strešné laty na zábradlie a tenké dosky na schodíky sa už po pár rokoch ukázalo ako nevhodné riešenie. Klimatické a poveternostné podmienky na exponovanom vrchole so slabým materiálom už spravili svoje.
Takéto stavby, ako to už býva, vznikajú na základe dobrovoľníckej práce nadšencov. Ako uvádzajú pramene je to už druhá rozhľadňa na tomto kopci. Verím, že i táto sa dočká v krátkom čase svojej rekonštrukcie alebo celkovej výmeny. Napriek svojej krátkej životnosti určite spravila radosť mnohým turistom a i dnes patrí k vyhľadávaným turistickým cieľom v Malých Karpatoch.
Zaujímavý a na turistické ciele bohatý okruh v Považskom Inovci začína v Hrádockej doline. Modrá značka smerom na hlavný hrebeň Považského Inovca vedie dolinou, neskôr po rozľahlých lúkách do sedla pod Skalinami. Zdatnejší turisti môžu vystúpať na hrebeň po žltej značke smerom na vrch Prieľačina 893 m. Táto trasa je cca o 5 km dlhšia. Červená hrebeňovka vedie striedavo lesom a lúkami na kedysi slávne rekreačné a lyžiarske stredisko Bezovec. Tu je viacero možností na osvieženie, najbližšie je Šport chata. Bočný hrebeň s modrou značkou vedie na zrúcaninu hradu Tematín. Späť do Hrádockej doliny vedie žltá turistická značka. Trasa meria necelých 19 km a aj s prestávkami sme ju absolvovali za 5 a ½ hodiny.
Hrad Tematín
Spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a dôležitého brodu cez Váh. Keďže ho postavili na vysokom a zďaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady boli totiž vizuálne prepojené, to znamená, že v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia.
Odporúčaná mapa:
Roštún je od roku 1953 najrozsiahlejšie maloplošné chránené územie v Malých Karpatoch. Zahŕňa celú hrebeňovú časť Veľkej a Malej Vápennej s priľahlými stráňami. Územie je významné z geologického, geomorfologického, botanického i zoologického hladiska. Kras reprezentujú škrapy, krasové jamy, suché doliny a puklinové jaskyne. V lesných spoločenstvách bučín rastie veľa teplomilných druhov rastlín. Vzácnou flórou sa vyznačujú nelesné spoločenstvá skalných stien a štrbín. Sú tu aj významné biotopy zriedkavých druhov vtákov, netopierov a hmyzu.
Toľko je napísané na tabuľke pod Roštúnom.
Roštún je tretí najvyšší kopec v Malých Karpatoch. Roštún mu odjakživa hovorá len tý, čo vedzá viprávat. Tí, čo rozprávajú mu vravia Veľká Vápenná. Spoločne s blízkym Klokočom patria možno k najkrajším malokarpatským vrcholom. Celok dopĺňajú krasové javy Plaveckého krasu a zrúcanina Plavecký hrad.
Ideálny, 15 km dlhý, okruh možno začať v Plaveckom Podhradí. Vhodné parkovanie je pred hostincom Pod Bubnom skade vedie žltá turistická značka rovno na Roštún. Na vrchole je cca 5 m vysoká rozhľadňa. Okruh vedie ďalej po červenej miernym klesaním cez Mesačnú lúku (prameň) do sedla Uhliská. Cez Klokoč trasa pokračuje po modrej na Amonovu lúku a okolo Plaveckého hradu späť do Plaveckého Podhradia. V cieli veľmi príjemný hostinec Pod Bubnom ponúka kvalitné občerstvenie, skromné jedlo a dokonca tam majú peknú šenkárku.
Odporúčaná mapa:
Treking okolo osemtisícovky Annapurny je považovaný za jeden z najkrajších trekov na svete a je zaujímavý najmä pre svoju prírodnú aj kultúrnu pestrosť. Zo sýtozelených ryžových polí postupne vystúpame do blízkosti 8-tisícových vrcholov Annapurny, Manaslu a Dhaulagiri, spoznáme život niekoľkých nepálskych etník, budhistických mníchov a hinduistických svätých mužov. Prekročíme 5416 metrov vysoký priesmyk Thorung La a zostúpime do najhlbšieho údolia sveta – údolia rieky Kali Gandaki, jednoducho zážitok na celý život a dlhodobé dobitie batérií sú zaručené!
CK Sancho Tour pozýva na zájazd od 7.4. do 27.4. 2015, spolu teda 21 dní.
Viac info o zájazde nájdete na: http://www.sanchotour.sk/annapurna-trek/
Marhát je dominantný vrchol v Považskom Inovci v oblasti Piešťan. Vyhľadávaným cieľom peších turistov a cykloturistov je najmä pre drevenú rozhľadňu stojacu na jeho vrchole. Z nej sa otvára panoramatický výhľad až kam oko dovidí. 18. januára 2015 to bolo cca 100 m. Na Marhát vedie viacero turistických chodníkov. My sme zvolili trasu z Výtokov po zelenej značke cez Krahulčie vrchy. Chodník na Krahulčie vrchy strmo stúpa. Dosiahnutím kóty Krahulčie vrchy sme prekonali väčšinu prevýšenia cestou na vrchol. Ďalej sa pokračuje miernym stúpaním po červenej turistickej značke až na samotný Marhát. Na Marháte okrem spomínanej rozhľadne stojí symbolický kríž, symbolicky otočený na juh a dva prístrešky s posedením. Z Marhátu červená značka pokračuje prevažne lesnými cestami smerom na Bezovec. Na rázcestí sedlo Kostolný vrch sme po modrej značke prešli na Gonove lazy a odtiaľ po zelenej značke späť k zaparkovanému autu na Výtoky. Celá nenáročná trasa meria 14 km a absolvovali sme ju cca za 5 hodín.
Odporúčaná mapa:
Každý turista dá za pravdu, že Nízkotatranský hrebeň patrí k TOP hrebeňovkám v slovenských horách. Najmä jeho partie v oblasti Chopku. Ten je práve pre obnovenú lanovku na jeho vrchol obvyklým zahájením/ukončením hrebeňovky. Trasu po hrebeni smerom na východ, teda cez Ďumbier na Štefánikovu chatu, volí väčšina turistov. Avšak krajinársky hodnotnejšia a na výhľad bohatšia je práve trasa smerom na západ cez Ďereše, Poľanu, Kotliská a Chabenec po Ďurkovú. Tu už “normálny” turista má drevené nohy a volí ústup alebo nocľah v útulni Ďurková. Smerom na sever zo sedla Ďurkovej je najbližšie osada Magurka (ubytovanie, stravovanie) po zelenej značke. Na juh treba zostúpiť do Jasenianskej doliny k Baukovej hati alebo po osadu Kyslá. Tam je najbližšie dostupné miesto autom. Odvoz si treba vopred zabezpečiť najneskôr zo Struhárskeho sedla, kde je ešte signál na mobil.
Hovorí sa, že neplánované akcie sú tie najlepšie. Taký bol aj prechod spomínanej hrebeňovky na dušičkový deň 1. novembra 2014. Dušičkový čas nám pripomína aj kamarátov, ktorých už na turistickom chodníku nestretneme. Patrí k nim aj Jožo Černý, bývalý chatár z chaty Kosodrevina na južnom úpätí Chopku. Mnohí na neho s úctou spomíname.
Vysokohorská turistika je závislá najmä na počasí, a to nám v tento deň vyšlo na jednotku. Dopravu na Srdiečko a späť z Jasenianskej doliny nám zabezpečili na hoteli Polianka z Krpáčova, kde sme boli ubytovaní. Túto službu širokej turistickej verejnosti poskytuje mikrobusom aj Motorest Nemecká a Penzion Hradisko.
Stiahnite si tapetu panorámy Chopku na PC alebo do mobilu
[dm]16[/dm]
25. 4. 2013 účastníci expedície Island Peak 2013 vystúpili na vrchol Island Peaku v Nepále, v krásnom, až gýčovom počasí. Všetci sú v poriadku a ďalšie dni zostúpili do base campu a následne do Namche Bazaru. Blahoželáme.
Salcantay trek je skvostný pochod cez Andy. Len málo trekov sveta smeruje cez nádherné hory a prídu k tak monumentálnej historickej superpamiatke akou je Machu Picchu. Na túto 6200 metrovú ľadovcovú a posvätnú horu Inkov, som pred 20timi rokmi liezol a teraz sa s úctou každoročne vraciam. Keď sú miesta spojené s námahou, tak získajú na hodnotách v našom vnútri, sami to poznáte.teším sa, keď to takto cítia aj moji klijenti. Pre mnohých je tento trek výzva prekonávať problémy z výšok, lebo sedlo vo výške 4 700m sa musí prekonať. V tejto časti sveta sa celkom legálne žuje tradičná koka. Ďalšou výhodou je možnosť nechať si odniesť batožinu mulami a po vlastných, či v sedle horského koníka toto horské divadlo absolvovať. Ja sám ako bývalý športovec a teraz ” žobrák na nohy” koňa a francúzske barle bežne využívam. Najmenej jeden kôň je vždy s nami aby mohol slúžiť nemohúcim. Normálne tu od mája do októbra prevláda slnečné horské počasie, len výnimočne sa zatiahne a sneží. Takto som Salcantay trek zažil prvý krát, hoci aj v trópoch. Avšak, hory nám to vrátili nasledujúci deň. Keď takto cez hory a doly dorazíte na Machu Picchu, tak si toto naskutku mysteriózne miesto aj ináč vychutnáte. Treba vyskúšať.