Každý kto v minulosti čo len raz navštívil NP Poloniny v Bukovských vrchoch isto dá za pravdu, že sa jedná o možno najkrajší národný park na Slovensku. Leží v najvýchodnejšej časti našej republiky čo je pre obyvateľov západného Slovenska niečo ako koniec sveta. Lenže nie každý koniec sveta je až taký koniec sveta ako sa zdá. V tomto článku nájdete tip na plnohodnotnú trojdňovú ochutnávku Polonín.
Poloniny sú súčasťou rozsiahleho chráneného územia európskeho významu nachádzajúceho sa na území troch štátov, Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Mnohý vieme kde Poloniny sú ale málokto ich navštívil. Isto pre už spomenutú skutočnosť, že ležia až na najvzdialenejšom konci Slovenska.
Tri dni v Poloninách
Na trase Bratislava – Humenné a späť jazdí denne (respektíve v noci) rýchlik Zemplín. So zakúpeným lôžkom vás jedna cesta vyjde zhruba na 30,- €. V Humennom nás čakal prestup do Stakčína odkiaľ mal ísť autobus do Novej Sedlice až okolo obeda. Voláme teda taxislužbu. Číslo bolo na stanici v Stakčíne. O chvíľu prichádza mladý veselý chalan v teplákoch na starom rozvrzanom Romsteri a za 35,- € nás odváža tých skoro 40 km do Novej Sedlice.
Autobusy a taxíky do Novej Sedlice jazdia zo Sniny. Netreba preto ísť vlakom až do Stakčína kde nič nie je ale stačí vystúpiť v Snine. Snina je okresné mesto tak ak máte čakať 4 hod. na autobus tak radšej v Snine.
Nie je ani 9 hod a sme pred penziónom Kremenec v Novej Sedlici. Ten normálne otvárajú až o jedenástej ale bez problémov nám varia kávu a čapujú Plzeň. Vraj keď majú ubytovaných tak to nie je problém. Súčasťou penziónu sú aj malé potraviny kde dokúpite všetko potrebné na pár dní v horách.
O pol desiatej už stúpame po červenej na Kremenec, najvýchodnejší bod Slovenska a trojhraničie. Cestou prechádzame cez NPR Stužica, naozaj prekrásny prales. Už len pre to sa sem oplatilo ísť. Z Kremenca potom pokračuje červená hrebeňovka po Slovensko-poľskej hranici až po Čergov. Pre nás je zaujímavý len úsek po kótu Balnica.
Z Kremenca pokračujeme po sedlo pod Čierťažou kde je turistická útulňa a voda. Prešli sme v prvý deň nejakých 18 km. Druhý deň pokračujeme celodenným pochodom medzi 800 a 1200 m.n.m. po Ruské sedlo kde je tiež útulňa a prameň. To znamená, že celú túto trojdňovú trasu sa dá prejsť bez stanu. Na hrebeni bolo dostatok prameňov takže smädom neumriete.
Z Ruského sedla, nášho druhého bivaku, píšu 2:40 hod do Balnice. Celkom sme makali a dali sme to až za 4 a pol hodiny! Pozor na to teda. Balnica je stanička lesnej železničky na poľskej strane. Nebolo tam ani ducha ale miestny „Sklep“ bol našťastie otvorený (a brali aj euro). V malom drevenom obchodíku, na konci sveta si dávame jedno plechovkové, fazuľovicu a obyčajného turka. V Sklepe v Balnici poskytujú aj ubytovanie, prípadne na staničke je veľký altánok vhodný na krízový bivak.
Záverečná dvojhodinovka po žltej do dedinky Osadné už bola brnkačka. Smola bola, že mali zatvorenú slávnu krčmu u Borisa a aj miestu turistickú ubytovňu. Z Osadného do Humenného nás zviezol autobus o 20:04 večer. Cestou nám ešte autobusár zastavil pri poli kde si len tak ležala a oddychovala zubria rodinka.
Nočný rýchlik Zemplín z Humenného nás ráno v Trnave vysadil do tvrdej reality pracovného dňa. Tri dni na horách sa zdá byť málo ale kto má dnes času nazvyš. Myslím, že sme našli ideálnu (instantnú) formu návštevy Polonín. Už teraz je jasné, že z Osadného budeme pokračovať ďalej. Po hrebeni trebárs až po Duklu. Ale až raz, keď bude čas.
Návšteva Polonín mi ukázala, že ochrana pôvodných lesných porastov ako ju presadzujú lesoochranáry má naozaj svoj zmysel. Je to téma veľmi citlivá a odborná. Ak máte pochybnosti tak práve tu v pôvodných lesných porastoch Polonín nájdete odpoveď na svoje mnohé otázky.
