Dobrodružný splav Vláry 18.10.2020

Vlára je pravostranným prítokom Váhu s dĺžkou 42,5 km, z toho na Slovensku 10,5 km. Pramení vo Vizovickej vrchovine pod vrchom Klášťov (752,9 m n. m). Pri Bylniciach priberá svoj najvýznamnejší prítok Brumovku a cez Vlársky priesmyk preteká z Moravy na územie Slovenska. Tečie cez Horné Sŕnie, Nemšovú a následne ústi do Váhu.

Na vodnom režime rieky sa prejavuje poloha povodia na málo priepustných flyšových horninách. Priemerný prietok v ústí je 3,4 m³/s, avšak pomer medzi minimálnym a maximálnym prietokom je až 1:10000. Aj vďaka rozkolísanému prietoku je koryto pomerne široké a v najkrajších nezregulovaných meandrujúcich častiach s rozsiahlymi štrkovými náplavami. Časť toku je chránená ako Územie európskeho významu.

Na splav sme využili obdobie klesajúceho vodného stavu po povodni, počas ktorej rieka dosiahla prietok vyše 140 m³/s. V čase nášho splavu to už bola asi iba desatina tohto prietoku a vodomerná stanici v Hornom Sŕní hlásila hladinu 181 cm.

Splav sme začali za sychravého počasia pod železničným mostom pri štátnej hranici kam sme sa z Nemšovej doviezli autobusom. Počas fúkania lode, malého občerstvenia a prípravy na splav nám robil spoločnosť miestny típek, Marek. Chcel sa k nám pridať, od čoho sme ho našťastie odhovorili a s výstrahou, že bude pršať sa pobral späť domov. My sme naskočili do loďky a rýchlou, stále rozvodnenou riečkou sme sa vydali dole prúdom objavovať jej zákutia. Čoskoro naozaj začalo pršať a my sme ocenili, že máme oblečený neoprén, hoci sme sa ešte ani nevykúpali. Rieka nad Horným Sŕním bola perejnatá a zaujímavá, ale bez ťažkých úsekov. Čoskoro sme sa ocitli v obci, kde je tok zregulovaný, avšak za tohto vodného stavu to bolo aj tu zábavné a s peknými perejkami. Najkrajší úsek nás čakal za Horným Sŕním, kde sa rieka divoko kľukatí v meandroch. Hneď prvá výraznejšia perej za dedinou pri mostíku pre peších silno tlačí do brehu, a tak radšej zastavujeme a rozmýšľame ako sa nevykúpať. Sadáme naspäť do loďky a zvládame to podľa našich predstáv. Čoskoro nás čakajú ďalšie pekné pereje, ktoré postupne plnia loďku vodou a o chvíľu sa ocitáme na štrkovej pláži pri prvom prudkom meandri. Tu vysadáme, prechádzame sa a kocháme sa riekou. Napriek tomu sme si nevšimli spadnutý strom skrytý za zákrutou, narážame doňho a máme šťastie, že nie je nižšia voda, lebo by sme sa prevrátili rovnakým spôsobom, ako minulý rok na Turci. Po strome preliezame k brehu a vyťahujeme kanoe. Prechádzame ďalšími dvoma zákrutami, následne sa rieka rozdvojuje, pričom na štrkovej terase pri opätovnom spojení tvorí parádnu perej. Po pár sekundách nasleduje ďalšia perej a betónový blok v strede rieky, ktorému sa treba rýchlo vyhnúť. Po tejto vcelku adrenalínovej chvíli nás už čaká iba nenáročný splav do Nemšovej, kde vystupujeme po ľavej strane rieky. Vylievame vodu z lode, nazbieralo sa jej fakt dosť, prezliekame sa a spokojní ideme k autu, ktoré sme nechali pri autobusovej zastávke.

Mário Duchoň