Banská Štiavnica

Vari každý pozná obraz Alpských veľhôr. Pasúce sa kravičky popri cestách a rozprávkové drevené domčeky s muškátmi v oknách. Všade prítomný ordnung, ktomu príjemný a usmievavý ľudia v kožených kraťasoch. V kaviarničkách sedia šťastný dôchodcovia, farmári jazdia na novučičkých nablýskaných traktoroch. To všetko začne už za Viedňou a končí niekde v Ženeve. Naše malé Slovensko je presný opak. Síce o ordnungu môžeme len snívať, ale čo iný kraj to aj iný mrav. Azda najšpecifickejšou oblasťou Slovenska sú bývalé banícke mestá. Jedným z nich je kedysi slávna a bohatá Banská Štiavnica.

Prvé čo návštevníka mesta (teda aspoň mňa) napadne je otázka ako tu preboha ľudia chodia na pivo. No na pivo ešte ako tak, ale potom domov! Pri potulkách do najzapadnutejších kútov Banskej Štiavnice som sa zatúlal až k tajchu menom Ottergrund v nadmorskej výške 801 m.n.m. I tu stáli domy, zjavne trvalo obývané nejakými potomkami baníkov. Výhľad od Ottergrundu sa vyrovnal pohľadu z Havranice a najbližšia krčma bola rovnako vzdialená, ako najbližšia krčma z Havranice. V drsných podmienkach, ďaleko a hlavne vysoko od krčmi tu žije a pracuje miestne obyvateľstvo. Banskú Štiavnicu charakterizuje najmä skutočnosť že čím strmší svah tým sa tam asi lepšie býva.

2

Nebudem sa púšťať do plagiátorstva a opisovať historické, geografické a informačné skutočnosti z webu. Ak trocha pogúglite tak sa o Banskej Štiavnici dozviete toľko, že tam ani nebudete musieť cestovať. Predpokladám že každý čitateľ tohto článku aspoň raz v Štiavnici bol. Aj ja som predtým navštívil toto čarovné miesto viac krát, ale vždy len akosi povrchne a v rýchlosti. Využil som preto po dlhej zime prvý slnečný víkend, naložil deti do expedičnej Fordky a poďho za históriou (lebo mama nás nepustila na vodu, kam sme pôvodne mali ísť).

Behom víkendu sme nazreli asi do každého zákutia Banskej Štiavnice. Sto krát stúpali úzkou uličkou medzi záhradami a sto krát cupkali dole nekonečnými kde-tu schodíkmi. Starý zámok, Nový zámok, Klopačka, Glanzenberg, Kalvária…. Hore, dole. Už som si pripadal ako kamzík. Stihli sme všetko. V dobe našej návštevy však nefungovali ešte múzeá, najmä Banícke múzeum čo nás mrzelo. Slávne tajchy Počúvadlo a Richnava boli ešte zamrznuté a na Sitno sme nešli, lebo nás už veľmi boleli nohy. To všetko až na budúce.

Banská Štiavnica a bezprostredné okolie ponúka možnosti na rekreáciu, poznávanie, šport a relax pre každého. Týždeň by tam mal človek čo robiť i tak by to nepostíhal.

Katarínka

Sú to ruiny starobylého kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej (odtiaľ názov Katarínka). Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a obce Naháč. Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Komplex je postavený v zaujímavom rannobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu.V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená a život v nej koloval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike – v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.

Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok. Ale každý návštevník, ktorý sa ocitne pri týchto majestátnych ruinách je očarený ich krásou, dôstojnosťou i zvláštnou magickou atmosférou vyžarovanou niekoľko storočnými kameňmi v majestátnom tichu okolitej lesnej pustatiny.

Okrem milovníkov histórie a sakrálnych pamiatok prilákala Katarínka i prostú turistickú a trempskú verejnosť z okolitých chotárov. Na Katarínku vedie modrá turistická značka z Naháča na dobrú vodu, čo je nenáročná túra. Zväčša však návštevníci Katarínky prichádzajú len na krátky výlet autom. Vtedy je lepšie zaparkovať auto na parkovisku pod lesom (viď mapa) a pokračovať krátkou prechádzkou po lesnej ceste. Ako prvé narazíte na horáreň so súkromným skanzenom lesnej železničky, kedysi pretínajúcej Malé Karpaty skrz naskrz. V okolí zrúcaniny je viacero možností na malý piknik. Ak vám návšteva Katarínky nepostačí, môžete ešte vyraziť na Dobrovodský hrad. V okolí je i viacero stále navštevovaných trampských zrubov. Kúsok za kopcom je známe rekreačné zariadenie Planinka, tiež jeden z alternatívnych cieľov.

Odporučená mapa:
  • VKÚ Hrmanec, Malé Karpaty – Bradlo č. 129

 

Rieka Nera, Rumunsko

Rieka Nera, Rumunsko

Rumunské Karpaty som navštívil sedem krát. Keď som dostal ponuku na moju ôsmu návštevu rumunských Karpát, bez váhania som prijal. Cieľom cesty mal byť rumunský Banát zo svojimi českými dedinami. Čo mňa však najviac lákalo na túto cestu, bol sľúbený splav kaňonu rieky Nera. Za týmto účelom, ako majiteľ renomovanej požičovne lodí, som bol poverený technickým zabezpečením splavu. Viktor, vedúci výpravy už vopred avizoval že sa splavu, ako vodič nezúčastní. Pre istotu som, ale zbalil loď pre každého, čo sa nakoniec ukázalo ako správna voľba. Splavovali všetci.Čo všetko sa odohralo počas tejto návštevy Rumunska by možno vydalo za román, avšak naše osobné zážitky nie sú cieľom tohto článku. Preto sa povenujem rieke Nera a najmä kaňonu ktorý vytvára v národnom parku “Parcul National Cheile Nerei”.

Rieka Nera
Rieka Nera pramení pod vrchom Vârful Piatra Goznei (1447 m) a po 131 km sa vlieva do Dunaja na Rumunskom Srbskej hranici. Splavná je na väčšine svojho toku, avšak krajinársky najzaujímavejší je samozrejme cca 22 km úsek rieky tvoriaci najdlhšiu tiesňavu v Rumunsku. Rieka tu meandruje popod až 200 m vysoké skalné steny. Tiché miesta sa na skalných prahoch lámu v celkom zaujímavých a zábavných perejách. Celým údolím vedie len turistický chodník, ktorý viac krát prechádza z jedného brehu na druhý. Samozrejme bez mosta, len s možnosťou prebrodiť rieku. Táto skutočnosť robí kaňon rieky ťažšie dostupným, čo umocňuje pocit divočiny. Počas mojej návštevy vládlo v Rumunsku nádherné jesenné počasie, voda v rieke bola krištáľovo čistá a nálada v lodiach euforická. Ako vášnivý rybár som mohol pozorovať húfy Lipňov priamo pod loďou a v myšlienkach sa pohrávať s predstavou čo ešte ukrýva táto zaujímavá voda. Rumuni majú podobný, benevolentný vzťah k likvidácii odpadu ako my Slováci, v rieke som však žiadny odpad nevidel.

Splavnosť
V lete 2010 vládlo v Rumunsko sucho, preto bol v rieke extrémne nízky stav. Ako vieme na Slovensku to bolo v tomto období práve naopak. Splav sme absolvovali len tak tak, ako sa hovorí, šutrovačka. Ak však pripustíme že v rieke tečie minimálne o 30 cm viac vody a na jar možno i o 100 cm pre bezpečný splav rieky treba mať isté skúsenosti. Často ju blokovali popadané stromi. Žiadna ťažká voda, ale isté prvky bezpečnosti tam treba dodržiavať. Nezabudnite že tiesňava rieky Nera je nedostupná a akékoľvek zranenie je v týchto podmienkach problém. Celkovo ide o krajinársky a technicky veľmi hodnotný splav. Miestne agentúry ponúkajú splav Neri ako rafting a na raftoch to aj jazdia. Splavné je to však aj na pevnej otvorenej lodi. S nadhľadom môžem splav Neri porovnať so splavom Dunajca.

krcmar

Štepnička Štefan – krčmár vo SV. Helene tel: +40 723 824 896 zabezpečuje dopravu 8. miestnym mikrobusom VW Transporter po celom Banáte

Technické informácie
Pre jednoduché absolvovanie splavu budete potrebovať jedného obetavého vodiča. Dostať sa späť k autu nejakou hromadnou dopravou je nemožné. Navyše na začiatku splavu som si nevšimol žiadne vhodné miesto na parkovanie. Na konci splavu je záchytné parkovisko, s info tabuľami pre turistov. My sme využili ponuku krčmára zo Sv. Heleny. Sprievodné vozidlo nám spravil za 70,- €. Krčmár hovorí česky. Samotný splav trvá minimálne šesť hodín, ale mne by sa veľmi páčilo v kaňone rieky Nera aj táboriť. Niektoré miesta k tomu priam nabádali. Počas splavu sme nestretli ani nohu, okrem pasúceho sa stáda svíň. V lete to je pravdepodobne inak, ale nejaké návaly typu Dunajec, Soča, alebo Salza tam isto nehrozia.Nekomerčné zájazdy do rumunského Banátu, na rieku Nera a po celom Balkáne organizuje Viktor Káňa. Viac info na www.viktorkana.sk

Rieka NERA

Banát


Zobraziť Nera Rumunsko na väčšej mape