Ahoj Kamaráti, tak sa mi podarilo nazrieť konečne do Východnej Afriky. Za 21 dní som s kamarátmi z TN absolvoval si myslím najväčšie lahôdky tejto časti Afriky – Gorily, Kilimandžáro, Safari a ostrov korenia a otrokov – Zanzibar.
Prvá na rane bola miniatúrna krajina Rwanda. Tá bola v pozornosti svetových médií v 95tom roku, kedy si tu genocída Hutuov vyžiadala asi osemsto tisíc obetí národa Tutsi. Dnes je husto zaľudnená úrodná a hornatá Rwanda magnetom pre milovníkov prírody najmä kvôli gorilám horským. Tých žije v pohorí Virunga na rozhraníKonga a Ugandy a Rwandy posledných 780 jedincov. Ani jedna ZOO sveta horské gorily nevlastní. Takýto ekoturizmus prináša chudobnej krajine slušné peniažky, keďže permit na gorily stojí 500 USD a platí na jedno dopoludnie. V 2010 (dočítal som sa) štatistika zaznamenala slušnú návštevnosť zo Slovenska- 57 osôb. Zážitok stretnutia s našou rodinnou tlupou 11-tich goríl bol naozaj silný. Ochrana jedného druhu ohrozených goríl zachránila aj horský dažďový prales. Okolitý roľníci dnes nemôžu pokračovať v honbe za pôdou, drevom ani zverou. Každá rodina goríl má neustálu ochranu ozbrojených rangerov.
Rwanda ma prekvapila aj iným faktom – čistotou. V krajine nie sú dovolené používať igelitové sáčky a tašky. Smetiská nevidieť. Každá piaď zeme je obrábaná, pôda je nesmierne úrodná vďaka sopečnému popolu z okolitých vulkánov. Z ľudí sme všade mali príjemný dojem. Kto by to do nich pred pár rokmi povedal…
Po prílete do Tanzánie sme pokračovali na výstup na najvyššiu horu Afriky- Kilimandžáro. Aj túto horu treba mať vopred zarezervovanú a predplatenú. Našou výstupovou trasou bola tzv. Marangu routh. Ide o jedinú trasu zabezpečenú chatkami a chatami s limitovanou kapacitou. Výstup je logisticky vymyslený tak, aby turisti postupne naberali na aklimatizácii. Strava a ubytko na chatách, servis Afričanov ako za koloniálnych čias. Žiadne trápenie sa s varičom, hrncami, stanom. Akurát s rozdielom, že mi bieli si nevyberieme – takto sa to musí. Na vlastnú päsť sa tu proste nedá. Kilimandžáro je N.P. a tie musia významne zarábať do štátnej pokladničky.
Napriek cenám, záujem je obrovský. Stretnúť sa tu dajú všetky vekové kategórie aj národy. Takýto výstup stojí pre zaujímavosť 1250 USD.
Posledný deň sme vyrážali po polnoci a za svitania boli na kraji krátera. Veľmi pozvoľné tempo, nádych krok, nádych… Posledná hodinka na vrchol, už na slniečku bola balzam. Navôkol sublimujúce ľadovce ako v Antarktíde, šutolina a more oblakov. Krásna atmosféra desiatok ľudí, ktorý prekonajú sami seba a vedia sa z toho tešiť. Výška vrcholu- Uhuru peaku je 5895m.
Pre mňa to nebola síce najvyššia hora, zato s najkratšou aklimatizáciou. Preto obdivujem všetkých svojich súputnikov, bez skúseností s výškami. Najstarší Tonko Dužek má 69 rokov. Vystúpili sme 6 zo 7 a to sa vraj štatisticky hore polovica ľudí nedostane.
Na zostupe je príjemné to, že má vidinu nejakej odmeny- dolce vita- sladký život. My sme sa ponáhľali na Safari. Keďže Kili leží neďaleko najnádhernejších safari-parkov Afriky. Ponuka je fantastická. Tak sme vyrazili najprv do nám neznámeho Tarangire- parku slonov a mega stromov – baobabov. Jediný deň bol tak bohatý na videné zážitky, že sme si mysleli, že už sa to nedá ani prekonať. Dá! Nasledovali dva dni v Serengeti a posledný deň v krátery Ngoron Goro. Tu nechám rozprávať fotky ale doporučujem každému, že raz za život treba Africkú divočinu zažiť.
Dobrý zájazd by mal končiť sladkým životom pri mori. Zanzibaru sa hovorí aj perla východnej Afriky. Mne sa najviac páčilo to tradičné rybárstvo a plachetnice domorodcov. Na takej sme boli aj na koralovom šnorchlovaní. Tiež sme boli s rybármi na kanoe loviť ančovičky a nabudúce sa určite vypravím na lov mečiara – teda Marlina tradičným spôsobom.
Niekde v hlavnom meste sa narodil aj Fredy Mercury a má tam múzeum ale to majú aj Sobrance na A.W. a tiež som tam nebol. Zaujímavejší bol Stone Town s mixom rôznych architektúr a životných štýlov histórie ostrova.
Pri 1,5 dňovom medzipristátí v Nairobi v Keni sme spoznali lesk a biedu tejto modernej metropoly. Editka, Slovenka pracujúca pre humanitárnu org. Človek v ohrození nám spríjemnila a obohatila pobyt. Prešli sme krížom najväčší slam Kibera, kde o.i. existuje vzdelávacie centrum podporované aj Slovenskom. Je veľmi dôležitý pre tých, ktorí chcú študovať a nemajú na to v prehustených chatrčiach priestor, elektriku, knihy. Spoznali sme moderné centrum a nočný život, jazero plameniakov a opustili Afriku – snov a skutočností. Verím, že nie posledný krát.
Peter Ondrejovič