Ahoj Kamaráti, ja o pár dní odlietam do Venezuely a milo ma prekvapilo bez vlastnej zásluhy uvidieť na obrazovke niečo, čo som pred časom zažil v Brazílskom Pantanale. 14 min. filmík z plavby po rieke Rio Negro. Kolega Peter Kuric to ,,medzireču“ nemal ani kedy nahovoriť v štúdiu, ale len mimochodom tak, že komentoval surové zábery inému kamarátovi, ktorý sa mu ponúkol to zostrihať v Bratislave, v ozajstnom štúdiu. Strih je pekný, odborná stránka komentára pokrivkáva, nik sa nehrá na profesionálov. Kamerou boli naše fotoaparáty.
Dnes je Pantanal stále viac už aj ekoturistickou destináciou. Vznikajú ranče kam sa chodí na safari tak ako v Afrike. Lepšie chrániť divočinu ako vyvážať len a len mäso dobytka, nie? Najväčším magnetom je samozrejme jaguár. Krátko po nás na inom mieste natáčal kamarát Pítrs Kašpar s dobrodruhom Jirkom Slavíkom a povedal mi, že jaguára videli za 5 dní každý deň ale bolo takmer nemožné kvalitne to natočiť. Stále sa im miešali do záberu iné lode a jednoduchí hluční turisti. My sme tam boli sami, hoc aj na našej rieke turizmus poznajú. Každopádne turizmus je prínos pre miestnych farmárov ktorí si uvedomujú, že ochrana fauny sa vypláca. Živý jaguár zarobí mnohonásobne viac ako jeho koža.
My dvaja sme si to po Peruánsko-Bolívijskom zájazde na brazílskej strane, na rieke obklopenej prírodou užili miestnu divočinu pekne po vodácky. To šťastie sme nakoniec nemali a jaguára sme nevideli. Zatiaľ. Ostatného však bolo požehnane. ,,Pámbozaplac“ aj zato.
Maňána Amigo. Nabudúce priateľu jaguár! Týmto Vás z Beckova pozdravujem.
