Človek sa rád vracia na miesta, kde prežil niečo výnimočné. Pre mňa sú to Vysoké Tatry, Rieka Omo v Etiópii a možno na prvom mieste – Stolové hory Venezuely. Tu sme my, Slováci ako prví, urobili prvý kompletný prechod najväčšej stolovej hory- Auyán Tepuí. Čerešničkou na torte bolo to, že sme prechod nasmerovali k najvyššiemu vodopádu sveta- Salto Angel. Bolo to v roku 1997 a bolo to natoľko veľkolepé, že som sa k vodopádu ešte mnoho krát vrátil. Zväčša však odspodu, tak ako bežní turisti.
Najvyšší vodopád sveta Salto Angel má svoju históriu. Pred 75rokmi ho náhodne objavil Američan Jimi Angel pátrajúci lietadlom po zlatonosnej stolovej hore. Vodopád je po ňom aj pomenovaný. Trvalo ďalších 20 rokov aby bol objavený druhý krát. Američanka Ruth Roberts pod záštitou National Geographic sa po pralesných riekach prebíjala dva týždne. Problémom neboli ani tak pereje, divočina, či nepriateľskí indiáni. Bol to bytostný strach jej Indiánov zo zabijáckeho démona Canaima, sídliaceho na hore. Vojsť do Caňonu del Diablo pretínajúceho stolovú horu Auyán Tepí bolo vážnym tabu. Indiáni sa niekoľko krát otočili lebo predsudky ich neustále strašili. Nesmierne odhodlanie tejto dievčiny pohla ich predsudkami a výpravu zavŕšili úspechom. Objavili jedno z najnádhernejších údolí sveta, neskôr nazvané Caňon del Diablo a vodopád ktorý sami Indiáni dosiaľ nepoznali. Začali ho nazývať Karekakupay „Voda, padajúca z neba“. Viete si predstaviť stáť pod kilometrovým „Anjelskym vodopádom“ padajúcim z výšky oblakov z tajomnej hory? Prvý krát sa mi to podarilo v roku 94. Týždňová plavba okolo hory na vlastnej nafukovacej lodi ma provokovala otázkou, ako to vyzerá tam hore. Rodil sa plán o prejdení hory. O tri roky vyrazila ,,naša nízkorozpočtová Slovenská expedícia“ do neznáma. Mali sme už informáciu, že horu prešla až k vodopádu expedícia Cambridge university. Tam a nazad. S použitím veľkého týmu mačeteiros a spústou nosičov sa presekali húštinami, prebrodili močiarmi. Cesta bola pripravená. Stačilo už len spojiť výstup, prechod a zostup na opačnú stranu zlanením povedľa vodopádu. 5ti chlapi, z toho len dvaja horolezci a traja naturisti, na ktorých sme dávali pekne pozor. Po troch dňoch v stene sme objavili ideálnu trasu zlanenia. V batohu sme si celý čas niesli dvojmiestny nafukovací čln a všetci piati štýlom stroskotancov doplavili sa do civilizácie. Hrdinom toho prvého bol horolezec a kamarát do nepohody Jano Čech (zahynul pred dvoma rokmi pri inom zostupe z Grandes Jorases, po prekonaní troch najvážnejších severných stien Álp). Príbeh je dlhý a vzrušujúci. Poslednou expedíciou bola naša filmárska s Palom Barabášom. Film Amazonia vertical zviditeľnil naše expedičné počiny nielen na Slovensku. Príbeh tejto aj nasledujúcich štyroch expedícií Vám vyrozprávam nabudúce
Na jar tomto roku sme sa k vodopádu vrátili. Dnes je „náš prechod a zlanenie vodopádu“ komerčnou záležitosťou niekoľkých outdoorových cestoviek v Caracase. Záujemci z celého sveta platia nemalé peniaze za možnosť vychutnať si vertikálne pocity zlanenia povedľa najvyššej voľne sa rútiacej vody na Zemi. Zlaňáky sú pripravené nepomerne bezpečnejšie, ako sme mali možnosť pripraviť mi pred 16-timi rokmi. Indiánsky nosiči nesú všetko potrebné 7 dní, až po hranu vodopádu. 2 dni trvá zlanenie a potom ešte plavba na motorovej kuriáre v scenérii kolmých stien, mnohých ďalších vodopádov a tropického pralesa. Mali sme to šťastie, že počas prechodu začalo intenzívne pršať a vodopád nabral neskutočne grandiózne rozmery. Mali sme to šťastie, že Anjeli strážny stáli pri nás.
Polovica z našej výpravy absolvovala prechod aj zlanenie, druhá polovica sa uspokojila s menej náročnou podobou a z magickej hory sa plánovane vrátili. Pod vodopádom nás čakali s voňavými pečenými kurencami.
Po návrate z národného parku Canaima sme pokračovali do inej skvostnej divočiny a to je moja obľúbená Delta rieky Orinoco. Zažívať bytostne hĺbku pralesa, spoznávať život domorodých Indiánov Warao a počúvať zvuky pralesa je ďalší silný zážitok. Toto všetko už príjemne zabezpečené z turistického zariadenia tak aby človek po predošlých dňoch námahy dokonale zrelaxoval . O relaxe išlo v poslednej destinácii Venezuelského putovania. Súostrovie Los Roques. Koralové atoly, teplá voda, potápanie, snorcheling. Nech viac napovedia fotky z tohto neštandardného Venezuelského zájazdu. Pre mňa 24 Venezuelského pobytu.
Autor je majiteľom CK Anakonda, dobrodruhom a cestovateľom.
