Vari každý pozná obraz Alpských veľhôr. Pasúce sa kravičky popri cestách a rozprávkové drevené domčeky s muškátmi v oknách. Všade prítomný ordnung, ktomu príjemný a usmievavý ľudia v kožených kraťasoch. V kaviarničkách sedia šťastný dôchodcovia, farmári jazdia na novučičkých nablýskaných traktoroch. To všetko začne už za Viedňou a končí niekde v Ženeve. Naše malé Slovensko je presný opak. Síce o ordnungu môžeme len snívať, ale čo iný kraj to aj iný mrav. Azda najšpecifickejšou oblasťou Slovenska sú bývalé banícke mestá. Jedným z nich je kedysi slávna a bohatá Banská Štiavnica.
Prvé čo návštevníka mesta (teda aspoň mňa) napadne je otázka ako tu preboha ľudia chodia na pivo. No na pivo ešte ako tak, ale potom domov! Pri potulkách do najzapadnutejších kútov Banskej Štiavnice som sa zatúlal až k tajchu menom Ottergrund v nadmorskej výške 801 m.n.m. I tu stáli domy, zjavne trvalo obývané nejakými potomkami baníkov. Výhľad od Ottergrundu sa vyrovnal pohľadu z Havranice a najbližšia krčma bola rovnako vzdialená, ako najbližšia krčma z Havranice. V drsných podmienkach, ďaleko a hlavne vysoko od krčmi tu žije a pracuje miestne obyvateľstvo. Banskú Štiavnicu charakterizuje najmä skutočnosť že čím strmší svah tým sa tam asi lepšie býva.
Nebudem sa púšťať do plagiátorstva a opisovať historické, geografické a informačné skutočnosti z webu. Ak trocha pogúglite tak sa o Banskej Štiavnici dozviete toľko, že tam ani nebudete musieť cestovať. Predpokladám že každý čitateľ tohto článku aspoň raz v Štiavnici bol. Aj ja som predtým navštívil toto čarovné miesto viac krát, ale vždy len akosi povrchne a v rýchlosti. Využil som preto po dlhej zime prvý slnečný víkend, naložil deti do expedičnej Fordky a poďho za históriou (lebo mama nás nepustila na vodu, kam sme pôvodne mali ísť).
Behom víkendu sme nazreli asi do každého zákutia Banskej Štiavnice. Sto krát stúpali úzkou uličkou medzi záhradami a sto krát cupkali dole nekonečnými kde-tu schodíkmi. Starý zámok, Nový zámok, Klopačka, Glanzenberg, Kalvária…. Hore, dole. Už som si pripadal ako kamzík. Stihli sme všetko. V dobe našej návštevy však nefungovali ešte múzeá, najmä Banícke múzeum čo nás mrzelo. Slávne tajchy Počúvadlo a Richnava boli ešte zamrznuté a na Sitno sme nešli, lebo nás už veľmi boleli nohy. To všetko až na budúce.
Banská Štiavnica a bezprostredné okolie ponúka možnosti na rekreáciu, poznávanie, šport a relax pre každého. Týždeň by tam mal človek čo robiť i tak by to nepostíhal.
