Rumunské Karpaty som navštívil sedem krát. Keď som dostal ponuku na moju ôsmu návštevu rumunských Karpát, bez váhania som prijal. Cieľom cesty mal byť rumunský Banát zo svojimi českými dedinami.
Čo mňa však najviac lákalo na túto cestu, bol sľúbený splav kaňonu rieky Nera. Za týmto účelom, ako majiteľ renomovanej požičovne lodí, som bol poverený technickým zabezpečením splavu. Viktor, vedúci výpravy už vopred avizoval že sa splavu, ako vodič nezúčastní. Pre istotu som, ale zbalil loď pre každého, čo sa nakoniec ukázalo ako správna voľba. Splavovali všetci.Čo všetko sa odohralo počas tejto návštevy Rumunska by možno vydalo za román, avšak naše osobné zážitky nie sú cieľom tohto článku. Preto sa povenujem rieke Nera a najmä kaňonu ktorý vytvára v národnom parku „Parcul National Cheile Nerei“.
Rieka Nera
Rieka Nera pramení pod vrchom Vârful Piatra Goznei (1447 m) a po 131 km sa vlieva do Dunaja na Rumunskom Srbskej hranici. Splavná je na väčšine svojho toku, avšak krajinársky najzaujímavejší je samozrejme cca 22 km úsek rieky tvoriaci najdlhšiu tiesňavu v Rumunsku. Rieka tu meandruje popod až 200 m vysoké skalné steny. Tiché miesta sa na skalných prahoch lámu v celkom zaujímavých a zábavných perejách. Celým údolím vedie len turistický chodník, ktorý viac krát prechádza z jedného brehu na druhý. Samozrejme bez mosta, len s možnosťou prebrodiť rieku. Táto skutočnosť robí kaňon rieky ťažšie dostupným, čo umocňuje pocit divočiny. Počas mojej návštevy vládlo v Rumunsku nádherné jesenné počasie, voda v rieke bola krištáľovo čistá a nálada v lodiach euforická. Ako vášnivý rybár som mohol pozorovať húfy Lipňov priamo pod loďou a v myšlienkach sa pohrávať s predstavou čo ešte ukrýva táto zaujímavá voda. Rumuni majú podobný, benevolentný vzťah k likvidácii odpadu ako my Slováci, v rieke som však žiadny odpad nevidel.
Splavnosť
V lete 2010 vládlo v Rumunsko sucho, preto bol v rieke extrémne nízky stav. Ako vieme na Slovensku to bolo v tomto období práve naopak. Splav sme absolvovali len tak tak, ako sa hovorí, šutrovačka. Ak však pripustíme že v rieke tečie minimálne o 30 cm viac vody a na jar možno i o 100 cm pre bezpečný splav rieky treba mať isté skúsenosti. Často ju blokovali popadané stromi. Žiadna ťažká voda, ale isté prvky bezpečnosti tam treba dodržiavať. Nezabudnite že tiesňava rieky Nera je nedostupná a akékoľvek zranenie je v týchto podmienkach problém. Celkovo ide o krajinársky a technicky veľmi hodnotný splav. Miestne agentúry ponúkajú splav Neri ako rafting a na raftoch to aj jazdia. Splavné je to však aj na pevnej otvorenej lodi. S nadhľadom môžem splav Neri porovnať so splavom Dunajca.
Štepnička Štefan – krčmár vo SV. Helene tel: +40 723 824 896 zabezpečuje dopravu 8. miestnym mikrobusom VW Transporter po celom Banáte
Technické informácie
Pre jednoduché absolvovanie splavu budete potrebovať jedného obetavého vodiča. Dostať sa späť k autu nejakou hromadnou dopravou je nemožné. Navyše na začiatku splavu som si nevšimol žiadne vhodné miesto na parkovanie. Na konci splavu je záchytné parkovisko, s info tabuľami pre turistov. My sme využili ponuku krčmára zo Sv. Heleny. Sprievodné vozidlo nám spravil za 70,- €. Krčmár hovorí česky. Samotný splav trvá minimálne šesť hodín, ale mne by sa veľmi páčilo v kaňone rieky Nera aj táboriť. Niektoré miesta k tomu priam nabádali. Počas splavu sme nestretli ani nohu, okrem pasúceho sa stáda svíň. V lete to je pravdepodobne inak, ale nejaké návaly typu Dunajec, Soča, alebo Salza tam isto nehrozia.Nekomerčné zájazdy do rumunského Banátu, na rieku Nera a po celom Balkáne organizuje Viktor Káňa. Viac info na www.viktorkana.sk
Rieka NERA
Banát
Zobraziť Nera Rumunsko na väčšej mape