KOTA 79

Pred časom sme spoločne s pár priateľmi esemeskami a fejzbúčikom rozposlali pozvánku na kanoistický závod KOTA 79. Nečakali sme veľký ohlas no i tak mnohí prejavili záujem dokonca niektorí sa aj prihlásili.

Podmienkou bolo splaviť rieku Hron z Nemeckej do Kozároviec bez podpory sprievodného vozidla s dvoma povinnými nocľahmi a tradične s táborením. Kompletnú pozvánku nájdete TU…

Napriek tomu, že na Hrone doslova žijem a podnikám už roky na KOTE 79 ma prekvapili dve skutočnosti:

  • do Kozároviec sa dá doplávať na nafukovacom člne už za 13 hodín a 26 minút! Nikdy by som tomu neuveril. Pôvodne sme predpokladali, že denné etapy budú minimálne 10 hodinové.
  • ak si myslíte, že máte vodácke skúsenosti a techniku, viete čítať vodu a práve toto je dôležité, že toto rozhodne, tak sa mýlite. Rozhodla len hrubá sila a zdravá súťaživosť. Každú etapu sme dali takpovediac „na ex“ pádlovali sme teda bez prestávky, bez jedla, bez cikania a niektorí aj bez piva.

Výsledné časy v cieli:

  1. posádka 13:26
  2. posádka 14:13
  3. posádka 14:32
  4. posádka 14:50
  5. posádka po druhom dni za výraznú časovú stratu cca 4 hod spôsobenú nadmernou konzumáciou bola vyradená zo súťaže. Jazdu dokončila tretí deň len mimosúťažne.

Už v prvý deň sme sa spoločne rozhodli zmeniť štart z ôsmej hodiny na deviatu a z praktických dôvodov sme do súťaže išli na nafukovacích kánoe Yukon ROBFin. Okamžite po štarte sa usadila každá posádka na svojej pozícií, kde zotrvala až do záveru. Okrem 3 a 4 miesta kde sa pozície menili pri prenášaní zvolenskej hate. Všetci sme do podujatia išli so zámerom zvíťaziť a tak sme sa aj k tomu postavili. Makali sme o 106 celé tri dni a dýchali si na chrbát. Ak si zrátate časové rozdiely je vám hneď jasné, že na dlhých rovinkách sme sa videli.

Isto viete, že na Hrone prevádzkujeme jednu z najstarších požičovní lodí a práve to je dôvod, že som sa na KOTU 79 prihlásil. Takpovediac šlo u mňa o inšpekčnú plavbu. Od časov keď som si mohol dovoliť užívať letnú pohodu na vlnách rieky Hron sa mnohé zmenilo. Pribudli dve vodné elektrárne (len vďaka obetavým dobrovoľníkom nepribúdajú ďalšie) a od Žiaru nad Hronom až po Hronský Beňadik vedie nová diaľnica. Vodné elektrárne určite plavbu po rieke znepríjemnili. Pokiaľ sú však len dve tak to nijako nedegraduje Hron na nesplavnú rieku. Navyše obe sa jednoducho prenášajú. Prvá v Šalkovej po ľavej strane cca 50 m a druhá v Hronskej Dúbrave by sa mala prenášať vpravo asi 100 m ale po ľavom brehu popri rybovode je to len kúsok. Tiež sa dá cez rybovod loď koníčkovať.

Nová diaľnica vedie popri Hrone na viacerých miestach no vďaka protihlukovým bariérám je situácia znesiteľná. Najhorší bol úsek od Novej Bane po Hronský Beňadik. Na rozdiel od aprílovej plavby bude v lete diaľnica hlukovo a vizuálne od rieky oddelená aj pobrežným porastom.

Dnes už našinec nemá problém vycestovať za krásami prírody hoc i na opačný koniec sveta a investovať nemalé prostriedky do zážitkovej turistiky. Ten náš Hron popri slávnych destináciách je veľmi chudobný príbuzný. Často však pri tej zážitkovej turistike na druhom konci sveta zabúdame čo máme doma za humnami. Hron vám možno nevyrazí dych ale dva či tri dni v kánoe s priateľmi vám isto počas letných dní prídu vhod.

Našu ponuku na splav Hrona nájdete na www.splav-hrona.sk

Len pár fotiek zo samotného priebehu akcie. Na vode sa z pochopiteľných príčin nefotilo.