Ahoj Kamaráti, Hola Amigos! Práve pred týždňom som si skrátil aj kvôli veľkonočným sviatkom a svojim deťom pobyt za morom. Po Venezuelskom zájazde som odletel do Strednej Ameriky a s kamarátmi, ktorí tam už boli, absolvoval niektoré vychytávky krajín Honduras Nikaragua a Kostarika. Fotky pošlem v ďalšom maili. Potom som už pokračoval sám cez Panamu, krajinu, ktorá na mňa zapôsobila asi najsilnejším dojmom. Okrem toho že je tu zachovanej kus krásnej prírody, žijú tu aj niekoľké pôvodné Indiánske národy stále ešte aj kus tradičným spôsobom. Po návšteve práve vtedy upršanej oblasti Bocas del Torro pri Kostarickej hranici som sa presunul do hlavného mesta kvôli vzhliadnutiu Panamského kanála a pokračovania cesty.
Potreboval som sa preplaviť do Kolumbije. Tu v oblasti Panamskej šije a J.Amerického kontinentu zatiaľ cesta po súši nevedie. Je to kôli narkomafiji, rôznym iným kolumbijským marxistickým skupinám (FARC) a v neposlednom rade aj kvôli ochrane Darienského pralesa dodnes neprepojili pozemnú cestu, tzv. Panamerikánu. Mimochodom, Panamským národným zvieraťom je Harpia pralesná, najväčší orol, ktorého hniezdenie sme minulý rok boli s kamarátmi Slov. orliarmi pozorovať vo Venezuele /www.orolskalny.sk/
S Kamarátom Mišom sme mali síce pôvodný plán cez Darién preraziť pralesom, kvôli čomu sme vláčili aj malý gumový čln Helios, avšak po zrelej úvahe a zvážení rizík sme toto zámer nakoniec oželeli. Michalovi pribudli aj zdravotné problémy a otočil to už v Costa Rica-e. Ako alternatívu presunu do Kolumbie som sa rozhodol pre plavbu po karibskej strane. Je tu reťaz asi 400 prekrásnych koralových ostrovov San Blas. Plaví sa tu spústa jácht a niektoré robia príležitostne aj transportné služby. Trojdňová plavba medzi Darienským pobrežím a ostrovmi patrí určite k niečomu z top mojich zážitkov a skoro iste to hodlám zaradiť do ponuky C.K. Anakonda, samozrejme v čase kladenia korytnačiek.
Počas mnohých šnorchlovaní som mal možnosť si to vychutnať na koralových útesoch, využil som ústretovosť Indiánov Kuna a jazdil na drevených kanoe, pomáhal som im raz dostať dvojmetrového žraloka z nylonovej siete na slobodu. Tieto po zamotaní totiž hynú dosť rýchlo, kvôli neprúdeniu vody cez žiabre. Tri menšie také šťastie nemali.
Neskôr na Kolumbijskej strane som si pozrel historickú pamiatku krajiny No.1 slávnu Cartagenu a splavil krasovú rieku Rio Claro, uvidel múzeum zlata a iné v megapolise Bogota a z radosťou sa po dvoch mesiacoch vrátil domov. Takže aj Vám na cestách alebo na rodnej hrudi prajem len to dobré a pekné zážitky zo života kdekoľvek
Zdraví Vás Pedro de la Anakonda – Ondrejovič
