Podľa väčšiny sprievodcov najchudobnejšia krajina Európy, cesty plné výmolov lemujú polia černozeme a lány suchej kukurice. Lesy sú vyklčované a tvoria iba 6 % plochy. Domáci si sťažujú na suché počasie a dážď by privítali s radosťou. Po ceste stretávame konské záprahy, na dedinách prevládajú zelená a modrá farba, či už na domoch alebo ich bránach.
V každej dedine nachádzame studne, nahradzujúce chýbajúce rozvody vody. Od severu k juhu na pohľad mierne zvlnená krajina s orechmi pozdĺž ciet a najvyšším vrcholom Dealul Balanesti vysokým 430 mnm v celtrálnej časti krajiny. Rusky tu vraj hovorí až 80% obyvateľov, ale s azbukou sme sa tu nestretli, všade prevládajú nápisy v latinke.
Navštívili sme tiež samozvanú Podnesterskú republiku, ktorá patrí medzi najpozoruhodnejšie európske regiony a vznikla v roku 1992. Má vlastnú menu, armádu, bezpečnostné zložky a hranice. Dodnes ju neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia a ochrannú ruku nad ním drží Rusko. Pomníky Lenina nájdeme v každom väčšom meste.
Článok a zážitky z výletu bude v krátkej dobe.
