Od februára zazmluvnená akcia s názvom Banát sa konečne začínala napĺňať. 9.4. sme sa stretli všetci (Rudo, Bruno, Jano, Milan, Žeňo, Dušan, Roman) u Viktora pri TPD. Naložili bajky na príves, sadli do dodávky a vyrazili do noci smer Rumunsko. Cesta prebehla bez problémov a zobudila nás až rozbitá cesta od Dunaja hore cez rumunské dediny do českej dediny Gernik. V pláne bola na tento deň bajkovačka. K tej však neprišlo, bolo veľmi teplo a výborné pivo Všerad nás prikovalo k slnečníkom v miestnej krčme. Niektorí si aj políhali na zem s miestnymi psami, tak bolo teplo. Ubytovali sme sa v dvoch izbách. Postele a prádlo bolo v poriadku. Toalety, sprchy a umývadlo si už dlhšie pýtali riadny zásah inštalatéra. V celej tejto oblasti sa jazdí na prašných cestách, asfalt je naozaj výnimkou. To znamená že sa stále práši a všetko je zaprášené. Kvety, autá, lavičky, ľudia, podlahy… Pozor do zástrčiek mi nepasovala slovenská zásuvka, ale len ta s dvoma kolíkmi.
Jedli sme v izbe, jedálni nášho domáceho, miestneho pekára Jozefa. Jedlo bolo výdatné a dobré. K polievkam sa vždy podávala domáca smotana, feferónky a ocot. Lepšiu a hustejšiu smotanu som v živote nejedol. Pohár som si zobral aj domov. Na raňajky bývala klobáska, výborný syr z troch druhov mliek: krava, ovca koza, jemne smrdkavý a na záver vajíčka. Tento základ vydržal naozaj dlho. Treba spomenúť že každému sa museli naladiť jeho vnútornosti na túto stravu tak dva dni.
Druhý a tretí deň pobytu sme boli na vode. Náležite sme sa pobalili a vyrazili. Na miesto nalodenia nás odviezol Jozef na svojom traktore. Teda na traktore s odpruženou sedačkou bol on. My sme boli na vlečke a tá hodina a pol nás riadne vytriasla. Náhradou za to však boli veľmi pekné výhľady na okolitú krajinu, ktorú tvoria lysé kopce, bez hrebeňa. Čiže čo vyklesáš to musíš o5 nastúpať. Našli sme vhodné miesto na nalodenie, rozdelili posádky a vyrazili. Asi po hodine plavby sme museli urobiť drobné korekcie v obsadení člnov ale nakoniec sme šťastne prirazili k brehu na ktorom budeme nocovať. Treba spomenúť že Nera nás držala neustále v strehu, pretože pereje boli každých 200 – 300 metrov. Našťastie boli všetky splavné, Viktor hovoril že to bol najvyšší stav vody aký tu zažil.
Rozbili sme tábor, založili oheň, vytiahli klobásy, otvorili víno a kontemplovali. Bruno sa rozhodol vyčistiť náprotivný ostrov od plastových nánosov bordelu a založil tam oheň, ktorý ešte dlho po zotmení osvetľoval krajinu. Ráno mu však z toho asi prišlo zle a posmutnel. Viktor nás zaviedol aj k Drakulovmu jazeru. Je to veľmi pekné, magické miesto, v praveku určite obývané, je tu aj jaskyňa. Vo vode bolo tak 5 pstruhov, ale Jano ich nechal tam. Ja z Dušanom, Viktorom a Žeňom sme spali pod širákom, ostatní pod vyhaitekovanými stanmi. Nebolo však treba, okrem rannej vlahy nepadla jedna kvapka. Ráno sme zbalili tábor, poupratovali, sadli do kanoe a vydali sa po rieke na severozápad. To je trochu nezvyklé, lebo na Slovensku to všetko tečie na juh. Rieka sa mi zdala mŕtva, čo sa týka zveriny. Za celý čas tam nebolo počuť jeden záber, jeden plesk chvosta o hladinu. Vychutnávali sme si plavbu, otvárali pivečko, ambovali, debatovali a tešili sa…
Okolo 17.00 sme dorazili na miesto, kde po nás príšiel Jozefov zať na dodávke. V miestnom obchode sme si kúpili pivo, víno, minerálku, ovlažili sa. Posadali sme si na sfúknuté člny do nákladného priestoru dodávky a vyrazili zase na 1 a pol hodinovú cestu do Gerniku. Doma sme sa osprchovali, navečerali a išli to všetko spláchnuť Všeradom. V krčme majú asi 4 druhy piva. Ochutnal som ešte rumunske že Timisoreana, bolo sladké. Tak som zostal pri horkom Všerade. Pred polnocou sme už všetci spali.
4 deň bol deň venovaný bajku. Po raňajkách sme dofúkali kola, zazipsovali batohy a spustili sa z Gerniku na juh smerom k Dunaju. Zjazd sprevádzali krásne výhľady na zvlnenú krajinu a odraz Dunaja v zaprášenom okne pristavenej Dacie. Na rovine sme sa občerstvili v miestnej krčme a pokračovali v ceste. Tu sa stal nehoda priateľovi Rudovi. Zachytil sa mu bowden o brašnu upevnenú na raidách a znemožnil mu ich otáčanie. Preletel bajk a tvrdo dopadol. Rozbitý nos a vyrazený zub. Rudo nemohol pokračovať v ceste. Žeňo s ním zostal, vybavil miestny taxík a odviezli sa do Gerniku. My sme pokračovali v ceste. Vedeli sme, aj keď si to naozaj nechcel nikto pripustiť, že to čo sme naklesali budeme musieť aj vystúpať. Posledná občerstvovačka bola na dohľad od Dunaja v reštaurácii s riečnou korytnačkou. A potom to začalo. Zo 135 metrov bolo treba nastúpať na 700 m do Rovenska. Našťastie cesta sa kľukatila okolo potoka a bolo sa kde ovlažiť. V Rovensku som sa mohol ovlažiť len v studni, lebo krčmár odišiel na obednú siestu. Voda v studni bol ľadová a plechovky Plzňa a víno ktoré hore vyniesol Janov katering, sa veľmi rýchlo vychladilo, zasyčalo v pažeráku. Do Gerniku bolo ešte tak 15 km s približne 6oo metrovým stúpaním. Cesty boli dosť rozbité hlavne od českých jazdcov na štvorkolkách, čiže veľakrát sa nedalo isť ani na rovine. Na jednom kopci sme sa zastavili a Viktor nám ukázal, za tromi horami, lesknúcu sa strechu a povedal že to je asi Gernik. Pripadalo mi to ako keď Frodo ukazoval Samovi, v Pánovi prsteňov, Mordor. Slnko pálilo ako besné, bolo 32 stupňov. Po ceste sme sa zastavili aj pri takzvaných Mlynoch. Tu boli jazierka s ľadovou vodou, kde sme sa vykúpali a pozerali sa na stádo oviec ktoré nás míňalo. Sily sa vrátili a vydali sme sa na záverečný výstup na Gernik. Sprcha, výdatná večera a Všerad boli výbornou bodkou za celým dňom. Jozef bol špeciálne kvôli nám pre sumca dole pri Dunaji.
Zbalili sme si veci, naládovali dodávku, kúpili med, šípkové povidla, syry a vyrazili na nočný prejazd Rumunska a Maďarska domov. Treba poďakovať Viktorovi že to zvládol odšoférovať, my sme okamžite zalomili a spali až do Bratislavy.
Po dlhej doby sme sa vybrali #mashtall na výjazd mimo Slovenska. Už na začiatku sme vedeli že by to nemalo byť len o bajkoch. Takže táto ponuka ktorú nám prenechala Zuza so Sašom nám padla veľmi vhod. Viktorovi ďakujeme za trpezlivosť, flexibilitu, výdrž a obetavosť s touto partičkou.
Matokary
