Tichá a Kôprová, medvede a to ostatné

Pred asi 6 mi rokmi som zachytil prvú výzvu za záchranu Tichej a Kôprovej doliny, pred motorovými pílami. Bolo to krátko po veternej smršti z 2004 a kalamite lykožrútov následne po tom. Sám by som stopercentne veril lesníkom, keby som nepoznal hlas z druhej strany. Hŕstka ochranárov z leso ochranárskej organizácie ,, Vlk,, bojovala za to, aby si v Národnom parku v 5. teda najvyššom ochrannom pásme mohla príroda pomôcť sama. Mnohí si pamätáme boj akoby proti veterným mlynom, ktorý si postupom času získaval stále viac a viac sympatizantov.

Ekoaktivisti si však uvedomili, že aby bol ich boj naozaj efektívny, potrebujú presvedčiť verejnosť niečím presvedčivejším ako sú len petície. Rozhodli sa natočiť film a napísať knihu o divočine najzachovalejšej akú na Slovensku ešte máme. Tri roky v každom počasí, stovky hodín , desiatky pobytov. Dvaja dovtedy amatéri Robert Reichel a Erik Baláž – profesionálny prírodovedci natočili poctivý film o medveďoch v hlavnej úlohe ako i o celom tomto výnimočnom ekosystéme dvoch dolín pod Kriváňom s názvom Strážca divočiny. Neskôr ešte vyšla skvelá odborná kniha Posledná pevnosť s vynikajúcimi fotografiami ďalšieho nadšenca Bruna de Amici z Talianska.

 

Film zaznamenal okamžite raketový úspech. Hneď na prvom festivale Hory a mesto v Bratislave získal hlavnú cenu Grand Prix, ale čo je podstatné získal desaťtisíce priaznivcov na celom Slovensku. Za zachovanie Tichej bez ťažby a iných vonkajších zásahov sa podpísali tisíce priaznivcov, aj desiatky vedcov zo Sl. akadémie vied. Podstatná vec sa podarila. Les sa dokáže vysporiadať s prirodzenou pohromou najlepšie sám bez ,, pomoci,, pána tvorstva. Boj ochranárov s drevárskou loby a urbármi nebol však jednoduchý. V čase keď film dostával na festivale v Bratislave hlavnú cenu, na Liptove bola podpálená ekologická novostavba Erikovho brata. Dom a vzácna knižnica zhorela dotla.

V júni som sa vracal z Južnej Ameriky. Hneď prvá správa po pustení rádia bola, že Ministerstvo životného prostredia konečne vydalo rozhodnutie. Tichá a Kôprová dolina sa definitívne stávajú prvým bez zásahovým pásmom v našej prírode. Znamená to že ani ťažba ani poľovníctvo!

http://www.wolf.sk/sk/tlacove-spravy/v-kauze-ticha-dolina-je-konecne-rozhodnute

Kalamita kôrovca skončila pred 3-4 rokmi. Nový les sa fantasticky pretláča. Zmnohonásobil sa aj stav kamzíkov, ale to vďaka dolapeniu 2 poľských pytliackych gangov.

V septembri som sa vrátil po tretí krát do Tichej doliny. Načasovali sme si návštevu tak aby sme sa mohli pridať k Erikovi Balážovi, počas jeho nepravidelnej návštevy jeho srdcovej lokality. Nad hotelom Kriváň na Podbanskom sme prechádzali cez dvojkilometrový holorub predtým lykožrútom napadnutého lesa, pozostatok bezuzdnej ťažby. Teplota pôdy na slnku 80 stupňov, čo vytvára pre nové sadenice takmer púštne podmienky. Nič tam nerástlo okrem zavlečenej buriny. Našťastie na okraji lesa sa ochranárom podarilo presadiť zachovanie asi sto metrového pruhu stojacich mŕtvych stromov pod zdravým lesom. Tieto nárazníky účinne chránia ako vetrolam. Medzi mŕtvymi kmeňmi vďaka svetlu prekvitá život ako v pralese, kde sa odkryli nové príležitosti. Dva krát nám vyleteli poblíž nenápadné sliepky tetrova hlucháňa. Len vďaka ochrane takéhoto riedkeho lesa dokáže tento klenot našej prírode byť v bezpečí pred orlom skalným. Erik nám vravel, že ich populácia sa pravdepodobne v doline zdvojnásobila. Vraj vidieť tetrova je väčší vzácnosť ako vidieť medveďa.

Na chodníčkoch pozorujeme hodne medvedieho trusu. Väčšinou obsahuje zvyšky čučoriedok a limbových orieškov. Pred dvoma rokmi pri mojej prvej návšteve nám Erik ukázal najstarší strom na Slovensku. Je to prastará rozložitá limba tatranská, ktorej vek sa odhaduje na 1 500-2000 rokov. Jej polohu v pralese pod Kriváňom však pozná doteraz menej ako 10 Slovákov. Bol to naozaj neskutočný pocit, byť pri strome, ktorý pamätá Keltov, starých Slovanov a možno aj Krista. Vtedy sme ďalekohľadom mohli pozorovať aj najväčšieho medveďa na Slovensku. Tento tajomný obor máva na jeseň odhadom 350-400 kíl. Uvidieť ho je aj pre Erika, ktorý stretáva medvede často mimoriadny zážitok. Stretnúť veľké samce je nepomerne vzácnejšie ako medvedice a mláďatá. Vždy v dolinách kde žije na pomerne neveľkom území asi 40 medveďov aj bez obáv prespíme. Mal som raz šťastie aj na medvedicu s mláďatami vyvádzajúcimi na starom snehu. Tento rok sme videli len jedného. Medvede boli asi na kukurici v Pribylinských poliach. Stačí aby jeden išiel na prieskum, napchá sa do prasknutia a vráti sa. Pach potravy je silný, ostatné urobia to isté. Erik vravel, že dá sa v tomto čase čučoriedok vidieť bežne aj osem medveďov. Na hrebeni neskôr sme zazreli ešte aj tetrova hôľneho, ešte vzácnejšieho ako predtým tetrov hlucháň.

Tichá a Kôprová, medvede a to ostatné

Filmári z Erikovej skupiny teraz pracujú na novom projekte o Východných Karpatoch. Majú už roztočené parádne veci v Beskydoch – Poloninách so zubrami a bobrami. Ešte sa potrebujú zamerať na vlky. Ochranári majú v pláne rozbehnúť v tomto N.P. ekoturizmus. To znamená, tak ako to chodí na Serengeti alebo v na Yukone – nás turistov nechajú sprevádzať miestnym sprievodcom, ktorý sa vyzná v lokalite. Vidieť zubry, bobry či stopovať vlky by malo byť v budúcnosti možné aj na Slovensko-Poľskom pomedzí. Kedy? Ťažko odhadnúť, ide o prácu s miestnymi ľuďmi, ktorí sami najprv musia pochopiť, že lepší je turista ako motorová píla a flinta. Verím, že tak ako urobil film o Tichej a Kôprovej „Strážca divočiny“ malú revolúciu a prišla obrovská podpora verejnosti ekológom, tak príde veľký záujem o doteraz zabudnutý a zanedbaný kút našej prírody. Film bude už o rok.

V Tichej mali na exkurzii priamo v lese aj ministrov Žigu so synom a ministra Jahnátka, bez asistencie lesníkov. Tí totiž budú tvrdiť za každých okolností, že biele je čierne. Pre nich suchý strom je treba odstrániť, holorubom. Lesníci a urbári potrebujú drevo na píle nie v lese. Ťažba sa na Slovensku sa znásobuje, štiepkovanie, dotácie, tlak na les je zo všetkých strán. Divé zvieratá žijú v nerovnováhe, lebo za exekútora sa pasoval pán tvorstva a potláča existenciu pôvodných predátorov. Na Slovensku žije odhadom 150 vlkov a 150 sa ich každoročne odloví akože za dva povolené mesiace. Všetok prírastok mláďat. U vlkov má právo rozmnožovania len dominantný vodcovský pár, mnohé vlky sa nikdy nestanú rodičmi. http://www.wolf.sk/sk/vlky. Aké škody naopak napáchajú poľnohospodárom diviaky, srnčia …kvôli absencii vlkov mnohí vieme.

V poľskej strane Beskýd je 300 zubrov na Slovenskej 10. Národný park Poloniny je zatiaľ viac formalita ako realita. O ostatných ako NAPANT ťažko hovoriť ako o národných parkoch. Príroda je príliš v úzadí.

Dozvedeli sme sa od Erika Baláža o fungovaní prírody mnoho nového. Niečo z toho som sa pokúsil sprostredkovať aj vám. Prajem aj vám príjemné výlety do prírody, nech každý výlet nás posunie k novým poznaniam.

Peter Ondrejovič – zvaný Becko