Výjazd na rumunský MARAMUREŠ

Výjazd na rumunský MARAMUREŚ

Príslop máme doma, Boršu aj Hrubú Boršu máme doma,v alpine som spal aj doma. Kam nás to Victor vlastne zobral? Ak by som opísal výlet podľa Guga,tak by to bolo asi takto:”Každý den furt to isté,hore kopcom a dole kopcom a okolo samé okolí.”Ono to ale bolo trochu inak.

DÁTUM: 7.5. –11.5. 2014
MIESTO: Rumunsko, pohorie Maramureš, mestečko Borša, sedlo Príslop
UBYTOVANIE: chata CANABA ALPINA,1407 m/nm (veľmi príjemný turistický penzión s možnosťou stanovania)
ZOSTAVA: 8 bikerov,aby sa babenky neurazili,tak z toho 2 bikerky,menoslov je podľa veľkosti zostupne (bez urážky):
Gugo,Jaro,Peter,Martin,Dano,Victor,Mirka,Júlia. (Tretí v poradí som len preto,že to píšem ja. Victor nie je posledný len preto,že to nieje podľa kg.) Victor sa už nevolá Viktor ale Prapapá,v preklade prastarý otec. Toto meno mu bolo vymyslené na tomto výlete. Amen.

V tejto zostave sme odišli a aj prišli,čo je na každom výlete podstatné. Vždy!

7.5. Vyrazili sme v stredu okolo 23.00. Predpokladaný príchod na miesto určenia mal byť pred obedom

8.5. Cesta sa trochu pretiahla vďaka nervóznym črevám nemenovaného cestujúceho. Často sme hľadali spriaznenú vŕbu,pod ktorú by sa môj venček mohol pozrieť. Preto sme dorazili do cieľa až o 14.00. Privítala nás majiteľka penziónu Marilena s manželom Vasilom. Dostali sme vynikajúci obed. Po ňom a podlhej ceste sa všetkým chcelo spať,ale športový duch,rozsedené zadky a Victorov povel nám zavelili prezlieť sa a hor sa na bajky. Prvá cesta bola spoznávacia. Hory,v ktorých sme sa ocitli,boli podobné našim Nízkym Tatrám. Výška niečo vyše 2000 m/nm. V okolí chaty boli asi tri plesá (alebo plieska). K jednému sme sa vybrali. Hore kopcom,dole kopcom,okolí. Samé okolí. Po úpornom hľadaní to polovica výpravy vzdala. Vytrvalí hľadali ďalej. Pod jedným z kopcov sme ho našli. Keď tú mláku zbadal Prapapá,skonštatoval ,že je to pi….na ako lampión! A on toho už videl hoódne. Ale pleso to naozaj bolo,čo na tom že maličké. Po návrate teplá sprcha,zopár pív,zopár slov,zopár pív a do postele. Zajtra je tiež deň.

Manželia sú neskutočne príjemná,milá a ochotná dvojica. Marilena hovorí anglicky,čiže naše bikerky spíkovali ostošeť. My ostatní sme rukovali a breptali,ale dohodli sme sa všetci. Ona nám dobre varila,takže sme určite všetci pribrali (okrem Prapapá),Vasile nám dobre kúril v krbe,takže sme dobre a teplo,pardón v teple spali.

9.5. Ráno sa ťažšie vstáva. Určite únava z cesty. Ale stalo sa a vstalo sa. Každé ráno sme vstávali trošku neskôr ako sa na cyklistov patrí,trošku viac sme raňajkovali ako sa pred cyklotúrami patrí. Raňajší kalíšok na červíka,na zdravie a podobne a poďme na cesty. Rituál. Takže aj dnes rituál. Ideme. 11.00. Na kopec v okolí. Sú tam dva salaše,ktoré vidíme z chaty. Od nich sa chceme spustiť nad Boršu do časti kde je lyžiarske rekreačné stredisko. Odtiaľ asi 10 km hore stupáčikom k chate. Salaše sme našli. Cestu do strediska nie. tak sme pokračovali ďalej. Točili sme sa okolo jednej doliny a hľadali cestu dole. GPS nás sklamalo. prišli sme až k dákemu vysielaču. Tam sme usúdili,že ak by sme pokračovali urobíme navyše 40 km a prídeme až do Borše. Podľa Victora by sme to do tmy nestihli. To kvôli niektorým netrénovaným! Victor by to určite stihol. Robíme otočku k salašom. Cesty dole niet,takže lesom a lúkami na asfaltku,ktorú z vrchu nevidíme. Dosť zaujímavý a strmý zjazd. Dostali sme sa k ďalšiemu salašu,ktorý sme tiež z vrchu nevideli. Najprv ovce,potom psy. Ovce sme len počuli,psy sme aj videli. Prvý ich videl Victor,lebo bol prvý (ako vždy). Jemu cesta nechýbala. Psy ho ako svorka obkľúčili. Nebyť baču,nebyť Victora. Bača psov odvolal veľkým budzogáňom. Potom sme prišli aj ostatní. Frajeri. Gugo baču odmenil slivovicou. On nás odmenil najšťastnejším pohľadom. Iskričky v očiach ďakovali za tú dobrotu. Jeho najkrajšia časť dňa. Za to nám prezradil,že jeho psy pred týždňom zabili medveďa. Ako rýchlo by si asi poradili s Victorom. Zvláštna predstava. Lúčime sa. Zjazd. Asfaltka. Cesta do Borše a do nejakej domácej krčmy. Taká bola predstava. Na ceste dolu sme narazili na novú drevenicu. Vyzerá ako penzión alebo reštika. Zavretá. Takže ďalej. V tom sa v okne zjaví víla. Pivová víla domáca. Otvára nám. Na ponuke pivo značky Silva a Ursus. Takže Silva,Ursus,Silva,Ursus. Neviem koľkokrát. K tomu slovenská klobáska,slaninka a pražská šunka (tí Česi sú v akomkoľvek skupenstve kdekoľvek),slovenská slivovica. Tá posledná asi nemusela byť (pre niekoho). Hodovali sme do dažďa. Niektorí aj do tmy. Niektorí po ceste potom aj odpočívali na ceste,ale nakoniec sme sa stretli všetci na chate. Pre niekoho (priebežne odpočívajúcich na ceste) to bol celkom veľký úspech sa tam dostať ten večer. Na chate sprcha,super večera,pivečko. Do postele. A niekto aj určite nevedel ako….

10.5. Ráno sa opäť ťažko vstáva. Ťažko z cyklistiky (športové),alebo z niečoho iného (nešportové)? Ako pre koho. Raňajky. Rituál. Ten väčšina klubu odmieta. Takže len niekto rituáluje. Od niekoho som započul,že pre niekoho by alkohol nemusel byť. Nechápem. Vyrážame o 11.00. Gugo to vzdáva po 100 metroch. Bolí ho zadok. Dnes ideme opačným smerom ako prvý deň. Prišli sme k hlbokej doline. Salaš. Potok tečúci cez neho niekde mizne. Cesty sa rozdvojujú. Kam? GPS opäť sklamalo. Vľavo? Vpravo? Mudrujeme všetci. Rozhodne Victor. Zanedlho sa ukazuje,že dobre. A to určite kvôli Prapapovým 300 ročným skúsenostiam! Cestou dole zastávka na lyžiarskom svahu. Posedenie. Krásne výhľady. Zjazd. Krásny vodopád . Foto. Ideme ďalej. Ideme je výstižné,pretože niektoré úseky ideme pešo. Zjazdil to iba Victor. Niektoré úseky sa proste nedali,Victor si to ale nemyslel. Stredisko. Hotely,penzióny. Žiadna krčma. Hľadali sme,pýtali sa. Nič. Išli sme na istotu. Davaj na drevenicu. Máme to po ceste “domov”. Dnes už mali otvorené. Asi nás čakali. Voláme Gugovi nech sa spustí. My už sa totiž spúšťame. Silva,Ursus. Silva,Ursus. Držková. Gugo dorazil. Čevapčiči. Predjedlo a predpitie k dnešnej večeri. Niektorí hor sa „domov„za svetla,niektorí za tmy. Dnes na ceste nikto neodpočíval. Gugo totiž vybavil taxík. Majiteľa drevenice. “Doma”večera,pivečko,debata,posteľ. Niektorí udržiavajú oheň v krbe do rána.

11.5. Posledný deň. Najsilnejší jedinci bicyklujú. Ostatní dajú krátku prechádzku ku kláštoru. Posledné raňajky. Balenie. Rozlúčime sa s chatármi,ďakujeme. Posledné spoločné foto pred chatou.

12.5. Ráno o 2.00 príchod do Blavy. Zdraví,živí. Vďaka Victorovi. Prapapá.

Záver: Každý deň bol výborný. Bavili sme sa,rehotali. Gugo exceloval,my sme kontrovali. Vtipy,prúpovídky,neuveriteľné a neuverejniteľné poznámky. Na trhu asi vznikla nová značka – GUGO BOSS. Vďaka bohu,že som bol pri tom. Vďaka všetkým.

Napísal Peter.

- Mapa stránky -