V Bosne ako vo sne

Naša cykloadventúra začína v Banskej Bystrici v obci Selce, kde sa schádza celá partia. Pred polnocou nakladá bicykle na príves, aby vyrazila do tmavej noci na 11-hodinovú cestu do Bosny za krásami horského prostredia v oblasti Bjelašnica. Familiarne sme ju pomenovali „Biela šnicľa“. Po únavnej trase, hlavne pre šoféra a nášho sprievodcu Viktora, sa na druhý deň dostávame dlhým stúpaním od Sarajeva az do n.v. 1300m (Bielašnica) a potom ďalej serpentýnkami a horskými hojdačkami do dedinky Umoljani – 1350 m.n.m. V lyžiarskom stredisku Bjelašnica, kde sa konali zimné športové disciplíny v rámci sarajevských olympijských hier, si dávame oddych, kávu, výbornú polievku a čevapčiči. Pozeráme sa na rovnomenný vrchol, ktorý sa pokúsime zdolať počas nášho pobytu.Po krátkom zastavení,kedy sme prvýkrát nasali atmosféru tychto hôr sa presúvame do nášho základného tábora, horskej dedinky Umoljanie.

Naša trasa zachytená aplikáciou Locus

Na všetky bicyklové túry sme vyrážali približne o 10,00 hodine.Prvý deň sme sa vybrali do dedinky Bobovica. Nachádza sa asi v nadmorskej výške 1300 m.n.m.. Museli sme najskôr zísť dole na hlavnú cestu a odtiaľ sa zase vyštverať do druhej doliny. Poniektorí z nás si urobili výšľap na vrch Prut (1436 m.n.m), z ktorého bol nádherný výhľad asi na všetky miesta ktoré sme v nasledujúcich dňoch navštívili. Len sme o tom ešte nevedeli.

Druhý deň sme navštívili dedinku Lukomir. Volali sme ju Lukomiro pretože v partii sme mali Mira a všetkých domácich sme presvedčili, že to je ten správny názov pre túto dedinku. Bola to nádherná túra cez širokánsku dolinu. Po ceste sa nachádza dosť prameňov z pitnou vodou, takže dehydratácie sa v tejto oblasti báť nemusíte. Naviac, v dedinkách sa zväčša nachádza malá krčmička, kde sa dá kúpiť pivo alebo iné nápoje ako napríklad pivo. A pravdaže – tradičná káva v džezve. Aj my sme sa zastavili v Lukomirovi 🙂 na krátke občerstvenie a každý sa venoval svojím koníčkom. Niekto pivku, druhý foteniu a dvaja z posádky pomáhajú v neďalekom domčeku starším obyvateľom rúbať drevo. Prosto, niekomu bicyklovačka nestačí, musia lietať triesky.. Cestou späť nás prenasledovala búrka, ale nedostihla nás. Mali sme to na veľkých pílach :-). Všeobecne, počasie sme mali priamo ideálne, dni boli slnečné, teploty sa pohybovali cez deň okolo 24-28°C v tieni. Jediné, čo však chýbalo, bol samotný tieň.

Tretia túra mala byť oddychová, príprava na Bjelašnicu, už spomínaný vrchol nášho pobytu. Ale v skutočnosti sme si ju predĺžili na cca 40 km s prevýšením vyše 1000 m. Zdrvujúce teplo, ale nakoniec zaslúžené pivo a kola. Cesta začínala z Umoljanie ako predošlá túra do Lukomira, ale v už spomínanej širokej doline pod vrchom Vaganj sme zvolili opačný smer ako pri túre do Lukomira a vydali sme sa smerom na Bielašnicu. Po niekoľkých kilometroch sa dalo pekným zjazdom vrátiť do Umoljanie. A keďže deň bol pred nami a chuť bola tiež, tak sme zmenili plán. Odbočili sme na dedinku Kramari a dlhým zjazdom sme sa dostali až do Šabiči a Rakitnice. Odtiaľ sme sa vydali lesnou cestou do dedinky Sinanovici, kde sme sa zastavili sa pri prvej túre na Bobovicu. Pre črevné problémy niektorých z nás sme 4. deň pred Bjelasnicou dali pauzu kolesovým tátošom a zvrtli krátku pešiu túru na Veliki vrh (1726 m.n.m.). Naša chata bola stále na dohlaď. Pekne výhľady a krásne lúky. Pijeme pribalené pivo a lúky sú stale krajšie..

Každý večer sme trávili v príjemnej atmosfére a pohostinnosti našich domácich hostiteľov. Hamo, Zjada, Nedžar s manželkou, ktorí si nás celkom obľúbili nás hostili domácim pivom a špecialitami domácej kuchyne. Prevládala teľacina a jahňacie mäso so zeleninou, zemiakmi alebo pitou.

No a posledný, piaty deň sa konala Bjelasnica. Výšľap serpentíny, povrch je štrkový, bolo nutné poriadne zaberať pedálmi a prebiť sa až na vrchol. Na vrchole sa nachádzajú zdevastované zvyšky lanovkových staníc, ktoré ako nemí svedkovia vojnových udalostí čakajú na svoje znovu vzkriesenie. Zjazd bol vhodný pre extrémnych bikerov ale aj odvážnych amatérov. Hranica medzi týmito dvoma skupinami mi nie je dodnes celkom jasná a má pomerne dosť širokú šedú zónu v ktorej sa sám nachádzam bližšie k odvážnym amatérom :). Cestu naspäť sme si volili každý podľa aktuálnej kondície, počtu odrenín a stavu črevnej mikroflóry. Malá skupina sa vydala ešte raz do lyžiarskeho strediska Bielasnica, kde sme celú našu dovolenku naštartovali. Večer sme sa štastne všetci vrátili na chatu a mohol začať rozlúčkový večer.

Bolo tam vsetko, dobrá nálada, skvelá partia a otvorené ľudské srdcia.

Desatčlenná skupina sa prebojovala do posledného,odjazdoveho rána,kedy definitívne balìme bicykle a lúčime sa s domácimi a dedinkou Umoljanie. Z diaľky sa na to všetko pozerá majestátny kopec Bjelasnica a ticho si šomre: „Tak ste ma dali..“

Dovidenia Bjelasnica! Viktor, vďaka za krásny výlet, kde všetko bolo tak ako má byť.

www.viktorkana.sk

- Mapa stránky -