Skialp na Ukraine – očeň charašo!

Na Zakarpatskú Rus sme merali cestu dlhú 800 km. Náš cieľ bol skialp v pohorí Polonina Svidovec (1881 mnm) a následne výšľap na najvyššiu horu Ukrainy – Hoverlu (2061mnm). Prečo tam? Pre zmenu. Záverečné konštatovanie? Voľba bola viac ako správna. Očeň charašo, oplatilo sa!

Cesta cez Budapešť až po Maďarsko – ukrajinskú hranicu bola zábavná, zábava však prekročením hranice skončila. Cesty na Ukrajine sa menia na tankodrom, o čom svedčil aj vyrazený tlmič v aute hneď na úvod. Aj napriek úvodným peripetiám sme za 14 hod dorazili do dedinky Yasiň, odkiaľ sme vyrážali cez horský terén do strediska Dragobrat.

Marťania na Dragobrate
Dragobrat je menšie, ale celkom slušné lyžiarske stredisko s dobrými ubytovacími kapacitami. Dostať sa tam v zime je možné len miestnou kyvadlovou dopravou. Cesta lesom je totiž dosť divoká. Ruské Gruzoviky sú asi jediné, ktoré to môžu naozaj prežiť. Tipujem, že všetko ostatné by sa po ceste rozsypalo. Počas jazdy je nutné sa riadne držať, ináč sa môže stať, že spolusediacemu vybijete zuby. My sme si ich navzájom niekoľkí takmer vybili. Miestni chlapci majú však cestu perfektne zmapovanú a preto pri občasných prícestných zrazoch netreba panikáriť. Pre nich je to zábavička.

V Dragobrate sme vystihli prevažne parádne počasie, resp. „čistý plech“, a tak výšľapy a výhľady boli k neuvereniu. Celé pohorie pripomína naše Nízke Tatry (v menšom formáte). Dolín na zlyžovanie je tam neúrekom, za deň sa dá urobiť niekoľko z nich. V jeden deň sa nám podarilo našľapať 1500 výškových metrov. Nástupy do dolín nie sú dlhé, cez úvodnú zjazdovku sa dá prejsť za cca 1hod napr. na najbližší Policajt (ináč„Žandár“), cez neho ďalej na Sliznicu, potom prejsť na Styk a ďalej krúžiť po hrebeni. (FYI: nehľadajte tieto názvy na mape, nenájdete. Vytvorili sme si vlastné názvoslovie, keďže to ich si nikto nebol schopný zapamätať). Skialp je tam pri dobrom počasí priam ukážkový. V prípade nepriaznivého počasia a hmly však neodporúčam vychádzať z chalupy, ísť tak maximálne do sauny do chalupy oproti alebo na orosené do rezortnej reštiky. Nám sa taký jeden deň zadaril a aktívny Maroš, ktorý sa predsa len vybral von, nemať GPS, tak skončí snáď v Rumunsku, ešte že mu Matúš deň pred hmlou ukázal, čo sa s GPS robí, keď už ho má v ruksaku. Šanca nájsť správny smer medzi toľkými dolinami je pri zlom počasí bez GPS nemožná. Navyše, mimo zjazdoviek sa nedá stretnúť ani živej duše, ktorá by prípadne mohla poradiť.

Na Ukrajinu skialp ešte nedorazil. Všetci miestni lyžiari a vlekári sa na nás chodili pozerať ako na Marťanov. Nechápavo krútili hlavami, pýtali sa, „čo tým sledujeme“ a ťukali si na čelo, lebo že vraj lyžuje sa smerom dole kopcom, a nie hore. Tak sme ich nechali v tom, že na Marse je to naopak.

Po troch dňoch na Dragobrate sme skonštatovali, že by sme potrebovali ešte ďalší čas na aklimatizáciu. Hlavne mužská časť teamu. Zistili totiž, že ukrajinské devy nie sú až také chladné, ako sa zdajú, akurát potrebujú – podľa ich štatistík – 3 dni na to, aby zmenili strnulú mimiku tváre a vyladili aspoň aký taký úsmev. Po tomto „veľkom“ zistení zostali poniektorí naši mládenci z tejto zmeny tak zmätení, že začali zámerne zabúdať u čašníčky Máši osobné veci s domnením, že by si ich ráno snáď mohli u nej nájsť aj s jej tel. číslom. Na veľké Matúšove počudovanie sa Máša k takémuto gestu neprepracovala ani na štvrtý deň.

Dobitie Hoverli (2061 mnm)
V piaty deň sme vyrazili na Hoverlu. Cez lesný tankodrom nás opäť viezol lokálny „šafjor“ Andrej vo svojom Gruzoviku do dedinky Kozmeščik, odkiaľ sa vyráža. Počasie už až tak neprialo a záverečné vrcholové metre sme museli v hmle a fujavici ísť peši. Za 3 hod sme „dobili“ najvyšší vrchol Ukrajiny a zdolali 1200 výškových metrov. Zopár ukrajinských pešiakov, ktorých sme na vrchole stretli, nám nechceli uveriť, že sme tam na lyžiach a označili nás za šamanov.

Nové poznatky z Ukrajiny

  • Všetko, čo v bare tečie, sa meria na gramy a nie na poháre. Má to svoju výhodu, lebo po vypití napr. 400g whisky nikto nevie, či to je veľa alebo málo a nikto tak nemusí mať výčitky svedomia z toho, že vypil vlastne celkom hutný objem.
  • Obchod = krčma, malé drevené obchodíky sú zároveň šenkom a tak chlap, keď ide do krčmy, môže doma povedať, že ide vlastne do obchodu a ešte dostane aj na nákup.
  • Do sauny sa chodí so „šápočkou“ z ovčej vlny v tvare zvonca, ktorá má chrániť pred horúcim vzduchom. Matúš a Jano túto tradíciu poňali ináč a chodili s touto ochranou do krčmy.
  • Keď chcete na kopci odbočiť vľavo, tak vlastne treba odbočiť vpravo! = veľká teória bratislavskej a beckovskej časti nášho teamu.
  • Keď už nevládzeš, nehovor to duracelovi Ondrovi zo Zvolena, lebo dostaneš otázku „A prečo?“, na ktorú jednoducho nevieš dať odpoveď… Prečo? Lebo neexistuje.

Zakarpatská Rus je pekná rovnako ako sú tam ľudia milí a priateľskí aj napriek tomu, že v blahobyte sa tam zrovna nežije. Hory sú na skialp priam stvorené. S jedlom a pitím sa na turistoch nešetrí a služby na ich pomery slušné. A ak sa tam zíde tak správna parta ľudí, ako tá naša, zážitok je to obrovský! Verím, že sa tam opäť vrátim oplatí sa!

Veľké dík Viktorovi – náčelníkovi, Janovi beckovskému, Matúšovi, Danovi, Marošovi, Miladke, Ondrovi-prečo a Jane za ďalší super trip do neznáma.

jus

Dodatok zemepisný
Polonina Svidovec je najvyššou a najrozsiahlejšou poloninou v celom karpatskou oblúku. Na celý prechod hlavného hrebeňa potrebujeme 2 až 3 dni v závislosti od kondičky a počasia. Najvyšší vrch pohoria sa volá Bliznica (1881 m) a dĺžka hrebeňa, ktorý má iba mierne zvlnený profil, je úctyhodných 60 km. Tato časť Karpát je tvorená pieskovcom a vápencom. Je to poľnohospodársky najintenzívnejšie využívaná polonina zo stajňami a salašmi, ktoré sú cez leto obsadené pastiermi. Vo vyšších polohách sú lesy ihličnaté, v nižších polohách prevládajú bukové a dubové lesy.

Hoverla. Patrí svojou výškou 2061 m k najvyššiemu vrcholu ukrajinských Karpát a Ukrajiny. Nachádza sa v Černohorskom masíve. Z jej vrcholu na ktorom stojí asi 5 metrov vysoký betónový stĺp, kríž a pamätná tabuľa k vyhláseniu nezávislosti Ukrajiny sú neopakovateľné rozhľady na pohorie Svidovec a Rachovské hory. V lete kvitne na svahoch Hoverly veľké množstvá rododendronov. Kúsok od vrcholu sa nachádza hraničný kameň označujúci bývalú Československo – poľskú hranicu.

- Mapa stránky -