Gruzínsko II.

Tak sa stalo,že som sa v Gruzínsku ocitol v jednom roku hneď dvakrát. Okrem lacnej leteckej spoločnosti WIZZ AIR môže zato aj kamarát Šerpa z Levíc. Ten pravdepodobne iné ako zháňanie lacných leteniek nerobí. Vďaka tomu som začiatkom novembra 2015 sedel v lietadle smer Gruzínsko. Plán sme mali ako vždy „jasný“. Nikto z nás nevedel kam pôjdeme a čo tam budeme robiť. Na letisku v Kutaisi nás čakal starý gruzínsky priateľ Timur. Po krátkej debate sa rozhodlo, že nás zavezie do kúpeľného mesta Borjomi. Borjomi je malebné mestečko v horách. Pobyt zahajujeme prechádzkou údolím tiahnúcim sa z mesta smerom k prírodným kúpeľom. Druhý deň plánujeme serióznu viacdennú turistiku v Borjomskom národnom parku, ale predpoveď počasia nás odradila. Túlame sa teda po kopcoch okolo mesta a venujeme sa degustácii miestneho vína. Ráno výdatne prší – takže je rozhodnuté. Odchádzame na juh do Vardzie, kde by malo byť jediné miesto v Gruzínsku bez dažďa.

Tak aj bolo. Zatiaľ čo veľkú časť Gruzínska trápili prívalové dažde na juhu v blízkosti tureckej hranice nepadla ani kvapka. Najprv sme absolvovali prehliadku čarovného skalného mesta Vardzia, potom skoro dvojdenný pochod odlesnenou krajinou Malého Kaukazu. Práve táto časť pobytu v Gruzínsku ma oslovila najviac.

Cestou späť do Kutaisi sme sa zastavili v meste Akhaltsikhe. Našim cieľom bol perfektne zrekonštruovaný hrad nad mestom. Nepatrím k nadšencom histórie ale ako to už v Gruzínsku chodí tak keď hrad, tak hrad! Kto má rád pamiatky si všeobecne v Gruzínsku príde na svoje.

V Akhaltsike nás už dobehol dážď, takže zbytok pobytu sme navštevovali historické pamiatky a prírodné zaujímavosti. To všetko hojne zajedané šašlikmi a zapíjané vínkom. Aj taký je život dobrodruha.


Prečo navštíviť Gruzínsko?
Do Gruzínska doletíte z Budapešti za cenu nepresahujúcu 150,- €. Nepotrebujete víza ba dokonca ani pas. Postačí vám len občiansky preukaz. Gruzínsko je relatívne moderná, proeurópsky orientovaná krajina s prepracovanou infraštruktúrou ale s ľahkým nádychom Orientu. V nasledujúcich riadkoch zhrniem zopár praktických postrehov z dvoch zoznamovacích návštev v tejto krajine. Dvoch návštev počas ktorých sme sa len potulovali, spoznávali ľudí a nasávali atmosféru.

Bezpečnosť
V minulom článku som spomenul že všade bolo bezpečno no za Gruzíncov ruku do ohňa nedám. Tiež som spomenul že nás všade tak trocha s noblesou ošmekli čím som nasr…dil pár znalcov a milovníkov Gruzínska. Teraz to upresním.

Gruzínci sú malí, čierni a nosatí. Postávajú, pofajčujú a… – zazerajú. Pravdou ale je,že si vás ani nevšimnú. V prípade,že ich požiadate o pomoc či radu sú veľmi ochotní a milí. Ako nič obetuju vlastný čas i prostriedky aby vám nezištne pomohli. Na vidieku vás radi zavedú na správnu cestu, zvezú autom alebo poskytnú nocľah. Dokonca pri jednom skromnom ubytovaní (keď sme chceli platiť) nám pán domáci oznámil,že Gruzínec čo hostí pocestného za peniaze je zlý Gruzínec.

Ženy majú v Gruzínsku rovnaké postavenie ako v tzv. Západnej kultúre. Bez obáv môžu cestovať po krajine aj v kraťasoch. Výnimkou sú pravoslávne chrámy,kde platia pre ženy no i pre mužov striktné pravidlá.

Doprava
Už na letisku vám bude svoje služby ponúkať niekoľko taxikárov. Ponuka tam prevyšuje dopyt – tak sa isto lacno dostanete do mesta na autobusovú stanicu. V krajine funguje dokonalá (aj keď nepochopiteľná) sieť dopravy mikrobusmi. Tzv maršrútky jazdia všade a furt. Za pár drobných.

Oplatí sa pre skupinku najať mikrobus na celý deň. Je to za facku a taxikár poslúži ako živý bedeker. Gruzínci sú patrioti a radi vám poukazujú všetko zaujímave zo svojej krajiny.

Jedine pri jazde maršrútkou som mal v Gruzínsku silný pocit nebezpečenstva. K vedeniu vozidla a celkovo k dopravnej situácii majú Gruzínci svojrázny prístup. Skrátka – jazdia ako blázni. Po niekoľkohodinovom presune z Akhaltsikhe do Kutaisi sme mali všetci v trenkách škrkátko.

Gastronómia a stravovanie
Gastronómia nie je silnou stránkou Gruzíncov. V mestách sa nájdu slúšné reštaurácie ponúkajúce najmä jedlá z mäsa ale na vidieku dostanete len skromné jedlá. V obchodoch je výber obmedzený na základné potraviny. Supermarketové obžerstvo ala “západná kultúra” do Gruzínska zatiaľ nedorazilo. Možno preto ešte nemajú v každom járku a v každom potoku plno odpadu ako u nás.

Gruzínsky čaj, kedysi tak preslávený je už minulosť. Po páde východného bloku a po znepriatelení si najväčšieho trhu Ruska veľkopestovanie čaju v Gruzínsku zaniklo.

Gruzínsky koňak je dostať všade ale cena je rovnaká ako u nás. Samotný Gruzínci uprednosťňujú radšej tradičný nápoj Čača. Ako bystrý čitateľ isto tuší ide o klasickú a cenovo priaznivejšiu domácu pálenku.

Zaujímavosťou bolo práve v novembri dozrievajúce Hurmikaki. Toto ovocie u nás považované za špecialitu tam nežrali už ani prasce (ktoré tam mimochodom spolu s kravami behajú po ulici). Hurmikaki bolo naozaj všade. Domáci ho navliekali na špagát a voľne sušili na verandách svojich domov.

no images were found

Príroda a šport v Gruzínsku
Gruzínsko je obdarené nádhernou a rozmanitou krajinou. Štíty Veľkého Kaukazu, lesy, jazerá, polopúšte, vinice a rieky. Ak radi cestujete na bicykli tak s výnimkou hlavných ťahov sú všade ideálne podmienky na cykloturistiku. Rieky ktoré som videl boli v pôvodných a neupravených korytách. Čisté a vodácky atraktívne. Hory Veľkého alebo Malého Kaukazu sú rajom pre najnáročnejších trekerov. Vysokohorským turistom je isto známa oblasť Mestie alebo Kazbegu. Množstvo historických pamiatok…. A tak by sa dalo pokračovať.

Gruzínsko je ešte stále kus nepopísaného papieru. Doba sa zmenila. Dnes je logisticky jednoduchšie zorganizovať cyklozájazd po Gruzínsku, ako kedysi splavovať Hron. Blahobyt ktorý si momentálne užívame nám dovoľuje meniť sny na skutočnosť. Ešte pred pár rokmi bolo Gruzínsko pre mňa snom a dnes je krajinou návratou. Nabudúce isto na bicykli, alebo s pádlom v ruke.

Článok o prvej výprave do Gruzínska TU…..

- Mapa stránky -