Gorily, rafting, najkrajšia hora, safari a oceán – Afrika 2014

Nápad ísť do Afriky, len ¾ roka po návrate z Galapág, vznikol vlastne vďaka maďarskej národnej pohrome. Moji kamaráti totiž kvôli sneženiu a zmätkom ešte v marci 2013 na diaľnici pri Budapešti nestihli lietadlo do Ekvádoru.

Museli si zaplatiť novú letenku, aby neprepadla drahá, už vyplatená, jachta okolo súostrovia Galapágy. Keďže letecká spoločnosť za to nemohla, nemali nárok na odškodné. Avšak podarilo sa zalobovať a KLM veľkoryso ponúklo náhradný let niekam na svete. Rozhodnutie padlo na východnú Afriku. Program sme vymysleli tak, aby tam boli vždy dve alternatívy – drahšia aj lacnejšia.

Začali sme v Ugande, lebo aj moji kamaráti túžili po gorilách. Zrejme som ich nainfikoval svojimi fotografiami z pohoria Wirunga v Rwande pred dvoma rokmi. Gorily horské sú veľmi ohrozený druh a navyše sú nám tak podobné. Platený turizmus z troch susediacich krajín Kongo, Rwanda a Uganda do jediného pohoria kde žijú, je žiarivým príkladom toho, ako ekológia prináša profit do štátnej pokladne, miestnym ľuďom a v podstate zachraňuje celý ekosystém. Bez Diany Fossey a jej nasledovníkov by dnes už všade boli políčka namiesto lesa a ľudia namiesto goríl a prírody vôbec. Kto zažil, neľutoval. Tento nie celkom lacný trojdňový výlet sme neabsolvovali všetci.

Niektorí sme zatiaľ nezaháľali a pobudli v prostredí divokej vody a vidieckej krajiny Bieleho Nílu . Robí sa tu parádny komerčný rafting. Špičkoví vodáci z celého sveta sem chodia trénovať rodeo na kajakoch vo veľkých vlnách. Amatéri ako my si aspoň objednajú rafting u profesionálov.

S turistami sa jazdí voda do obtiažnosti ww5 (zo 6 stupňov) a táto rieka patrí do svetovej desiatky najdivokejších a najkrajších perejí využívaných na komerčný rafting. Aby bol zážitok dokonalý, naša Slovensko-česká posádka volila vždy najťažšiu cestu. Byť cez palubu v takýchto vodách je potom celkom vzrušujúci adrenalín.

Neskôr, už spoločne, sme všetci pokračovali do Kene. Tu sme už mali k dispozícii na celý zvyšok pobytu dve vozidlá, aby sme mohli absolvovať pestrý program. Druhý high-lite zájazdu bol výstup na jeden z vrcholov druhej najvyššej hory Afriky, Mt. Kenya – Kirinyanga – alebo Hora jasnosti. Tento výstup aj s návratom trvá 4dni. Na rovníku v Afrike bola povedaná aj pamätná veta „ak Vám niekto povie, že v Afrike je teplo, tak mu neverte“. Počas výstupu za mrazivého rána totiž teplomer klesol až k -8 °C. Zážitok z nádherného vysokohorského prostredia však nikto neľutoval.

Podaktorí sme sa rozhodli zostať v podhorí . Nachádzajú sa tu viaceré vynikajúce rezervácie divej zvery. Absolútna africká špička je súkromný ranč Ol Pajeta. Ten dnes zaberá cez 300km2. Okrem toho, že sa tu vyskytujú všetci zástupcovia veľkej päťky, rezervácia je špecializovaná na ochranu nosorožcov – čiernych (dvojrohých) tu žije asi stovka, čo je najväčšia koncentrácia vo východnej Afrike vôbec. Okrem toho je tu silná populácia nosorožcov bielych a 4 nosorožce biele-severné, privezené z Dvora Králové n. Labem. Tu je ich posledná šanca sa rozmnožovať, pretože v Južnom Sudáne, odkiaľ pochádzajú, sú už vyhubené. Okrem toho je tu aj špeciálna rezervácia pre šimpanzy, ktoré v Keni už nikde inde nežijú. Všetky pochádzajú z okolitých krajín. Častokrát boli zhabané, lebo s nimi bolo zle zaobchádzané a tu dostali úžasnú šancu pre návrat do prírody.

Les Ngare Ndare kúsok ďalej je posledným migračným koridorom slonov z oblasti Mt. Keny do rezervácie Samburu. Rastie tu ohromne veľa druhov stromov a v ich korunách dnes vedie 500 metrový visutý chodník. Nám sa podarilo z nadhľadu takto pozorovať lesné slony.

Obe exkurzie boli doslovne raj pre fotografa a to sme mali pred sebou ešte ďalšie super ciele.

Národný park Hells Gate je výnimočný tým, že netreba byť zatvorený v aute ako inde. Nežijú tu totiž levy. Počas jazdy na bajkoch povedľa skalného kaňonu sme si mohli vychutnávať prítomnosť zebier, antilóp a žiráf. Neskôr prišli dva dni v rezervácii, ktorá je doslovne národným pokladom krajiny – Masay Mara je značka pre safari celosvetovo preslávená rovnako ako susedné Serengeti v Tanzánii.

Cestou na pobrežie sme si boli užiť ešte trocha slnka a mora s vlnami Indického oceánu.

Bezpochyby toho krásneho bolo ďaleko viac, ale to doporučujem každému raz v živote zažiť.

Hakúna Matata Becko